Severská kinematografia od počiatkov - ako tichá voda - brehy myje. Robí to tak od čias Mauritza Stillera, Carla Dreyera, Asty Nielsenovej, Grety Garbo cez Viktora Sjöströma až po Ingmara Bergmana, Liv Ullmannovú, Maxa von Sydowa či bratov Kaurismäkiovcov. Podmyté brehy ovplyvňujú ráz krajiny.

Najčerstvejší celovečerný film Jaroslava Vojteka nebol síce uvedený na prehliadke Jeden svet, ale keďže je tu reč najmä o slovenských dokumentoch a Hranica (na jihlavskom festivale vyhlásená za najlepší tohtoročný dokumentárny film strednej a východnej Európy) mala len nedávno premiéru, je prípustné aspoň krátkou recenziou odprevadiť ju k divákom.

Začiatkom šesťdesiatych rokov nakrútil Federico Fellini snímku 8 ½, trochu ironizujúcu poctu ľuďom od filmu, trochu surrealistický príbeh o tvorbe, o prelínaní umeleckej a súkromnej roviny života, fantázie a práce, o autorskej zodpovednosti, strastiach popularity...

Aký bol rok 2009 v kultúre na Slovensku? Odpoveď veľmi závisí od toho, komu položíte otázku. Keďže celý rok píšeme o kultúre my redaktori a spolupracovníci .týždňa, na najväčšie radosti a sklamania, ktoré im tento rok priniesol, sme sa opýtali ľudí, ktorí do .týždňa bežne nepíšu, no napriek tomu sú nám – názorovo aj ľudsky – blízki.

Taký je film Cigarety a pesničky dokumentaristu Mareka Šulíka, ktorý vznikol na pôde projektu AfterPhurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Nielen oni dvaja doň svoje duše vložili, ďalší si tam idú dušu vyspievať či inak vymuzicírovať, niekedy tam duša pomedzi slová uniká z úst v podobe nikotínového obláčika. A divák sedí a nasáva – zrakom, sluchom, dušou.

Detstvo býva zväčša dôležitým úsekom života. Niekedy tým najpodstatnejším. V dobrom, a z času na čas i v zlom. Zážitky z útleho veku sa vrývajú po pamäti, formujú človeka. Ulice, záhrady, les, domy, priestory detstva sa neraz stávajú celoživotnou mierou na meranie iných priestorov.

V biblickej prorockej knihe Izaiáš je napísané: "Spravil som to silou svojej ruky a svojou múdrosťou, lebo som rozumný. Odstránil som hranice národov a ich zásoby som vyplienil, ako mocnár zvrhol som tých, čo sedia na tróne."

Filip Florian je rumunský spisovateľ a román Malíčky je jeho prvotina, hoci sa na debut vôbec nepodobá, taký je to vyzretý štýl, poetika i príbeh. Však aj spôsobila v rumunskom literárnom priestore veľké haló a preložili ju asi do desiatich jazykov.

O kultúre, kultúrnosti a občianskej vyspelosti národa svedčí všeličo. Určite aj snahy a schopnosti reflektovať vlastnú minulosť, objavovať ju a vyrovnávať sa s ňou prostredníctvom umenia, napríklad hraného filmu.