Keď v januári posielalo Počiatkovo ministerstvo do Bruselu dokument, v ktorom sa Slovensko hlásilo k "ambicióznemu" cieľu znížiť do roku 2012 dieru vo verejných výdavkoch na 3 % ročného výkonu celej krajiny, nevyslúžilo si pochvalu, skôr naopak: Slušné upozornenie, že papier síce znesie všetko, ale optimizmu v raste daňových príjmov je priveľa. Komisia preventívne natiahla odhad nášho pobytu na trestnej lavici medzi narušiteľmi Paktu rastu a stability o ďalší rok.

Slovensko bolo „čestným hosťom” 47. medzinárodného festivalu detských kníh v Bologni. Očakávali sme štátom podporovanú prezentáciu priemernej „národnej” kultúry, no nakoniec sme boli prekvapení. Veľmi príjemne.

Rozhovor s Igorom Rattajom zo skupiny J&T o kreslení v mapách a rešpekte developerov voči pravoverným ochranárom.

V stredu 1. marca 2006, niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, rozpustil Najvyšší súd po prvý a jediný raz v novodobej histórii Slovenska politickú stranu, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Subjekt, ktorý si vytvorilo občianske združenie Slovenská pospolitosť, dodnes verejnosti známe najmä pre svoje tmavomodré uniformy pripomínajúce tie gardistické a fakľové sprievody v slovenských mestách, je fakticky odstavený od možnosti kandidovať. Absolútne precedentným rozhodnutím, ktoré bolo postavené z veľkej časti na interpretácii jej takzvaného Ľudového programu, súd dáva krajnej pravici jeden z najťažších úderov za ostatných 15 rokov, počas ktorých slovenská demokracia zvádza boj s politickým extrémizmom. Jej vtedajší „vodca“ Marián Kotleba vyhlasuje, že i v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista, podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu, možnosť obhájiť sa na poriadnom súde. Pospolitosť podľa neho nie. A tajomne dodáva, že členovia hnutia sa volieb zúčastnia, pravdepodobne na kandidátke inej, už existujúcej politickej strany. O krátky čas sa ukáže, že chrbát, po ktorom sa chcú lídri Pospolitosti vyštverať až do parlamentu, im nastaví Slovenská ľudová strana. Niekde tu sa začínajú rodiť argumenty pre najnovší výstrelok štátnej protiextrémistickej politiky, návrhu Generálnej prokuratúry na rozpustenie tejto partaje. Návrhu, ktorý paradoxne neprišiel v roku 2006 či 2007, i keď sa o tom vtedy šuškalo. Generálna prokuratúra navrhuje SĽS rozpustiť dnes. Je jeseň 2009, pomaly eskaluje napätie spôsobené neriešením rómskeho problému a slovenská krajná pravica začína rozpoznávať, že takzvané protesty proti cigánskemu teroru sú skvelou príležitosťou na vlastné spropagovanie sa v očiach verejnosti a získanie bodov pred blížiacimi sa parlamentnými a komunálnymi voľbami. Stovky jej prívržencov obchádzajú rómske osady a miestni obyvatelia, unavení neschopnosťou všetkých minulých vlád, ktoré často zúfalú situáciu v okolí osád ignorovali, im nadšene tlieskajú. Taktika pravicových radikálov a extrémistov sa za uplynulé tri roky výrazne zmenila. A Slovenská ľudová strana v nej už dávno nehrá významnejšiu úlohu.

Slovenská dokumentaristka Zuzana Piussi sa vracia s novým dokumentárnym filmom, v ktorom sleduje chápadlá mafie a oligarchov prepojených na politiku. Robí to po svojom a robí to opäť dobre. Ukradnutý štát je silný dokument.

Zdá sa to jasné – koalícia má problém, lebo Matovič vydiera, má čudné požiadavky a nezmyselne zdržuje vládu a parlament. Myslím si opak – koalícia nenarazila na problém s Obyčajnými ľuďmi, ale na vlastný.

Nikdy som sa nenazdala, že jedného dňa sa budem zastávať projektu založeného na využívaní, ba priam podnecovaní grafomanstva davu – konkrétne literárneho blogovania.

Zase sa na Slovensku cítim, akoby som žila v bláznivej satire Iľfa a Petrova, dokumentujúcej nejakú príjemnú malú rozvojovku. Nevidím problém v politike. Politika, ako hovorí klišé, je len odrazom spoločnosti.

Obhájime národnoštátne záujmy. Slogan, s ktorým ide do volieb Marek Maďarič, minister kultúry Slovenskej republiky.

Keď Fico nastúpil k moci, nasľuboval modré z neba a dal jeden konkrétny sľub - že do roku 2010 vybuduje diaľnicu z Bratislavy do Košíc.