Zabudnite na plagiátorstvo Melanie Trumpovej, ktorá okopírovala do svojho príhovoru k Republikánom pasáže z dávnejšej reči Michelle Obamovej. To bol ten menší problém.

Jedna moja britsko-austrálska kamarátka (ktorá, mimochodom, hlasovala za brexit) nedávno poznamenala, že je rada, že takmer celú kampaň strávila v Austrálii.

Názory sú slobodné, ale fakty sú sväté, napísal kedysi šéfredaktor britského Guardianu C. P. Scott. Pred britským referendom je tento základný princíp demokratickej debaty v ohrození.

Minulý týždeň kolovali svetovými médiami fotografie z pláže francúzskeho Nice, kde zahalenú moslimskú ženu pokutovali sumou 11 eur za porušenie miestneho zákazu nosenia islamského plážového odevu, tzv. burkín.

Výsledok minulotýždňového britského referenda je pripomenutím, že pokrok nie je ulica s jednosmernou premávkou. O výdobytky života v modernej, ekonomicky otvorenej spoločnosti sa môžeme pripraviť oveľa ľahšie, než si myslíme.

Európska ľavica bola vždy spoľahlivým – a niekedy možno ideologicky zaslepeným – motorom európskej integrácie. Skeptici boli skôr napravo od stredu.

Pravicový extrémizmus na Slovensku spravidla evokuje obraz mladých mužov s prebytkom testosterónu a s jednoduchou ideologickou výbavou. Ale sú aj horšie formy.

Minulý týždeň sa v Štokholme uskutočnil pochod gejov. Facebooková stránka udalosti sľubovala verejné bozkávanie a – v prípade slnečného počasia – aj opaľovanie...

Nedávno si na mojom fejsbúku posťažoval kamarát – myslím, že to bol Martin Dubéci – že predvolebnej rétorike pravicových strán o dobre fungujúcom štáte chýbal apel na city a srdce.

Prívrženci Brexitu sa často optimisticky nazdávajú, že Veľká Británia po vystúpení z Európskej únie by bola aktívna, globálne angažovaná a rešpektovaná veľmoc.