O dva týždne budú opätovne parlamentné voľby v Grécku. Je až neuveriteľné, ako táto malá krajina drží v šachu politikov a hospodársku politiku v celej eurozóne. Dôkazom toho je, že dnes si nikto netrúfne automaticky predpokladať „pozitívny“ výsledok. Dokonca aj volebný štáb amerického prezidenta Baracka Obamu sa údajne obáva, či súčasný prezident neprehrá voľby, ak by Grécko teraz odišlo z eurozóny, a to spôsobilo príliš veľký šok pre svetovú ekonomiku. A pritom názor gréckych voličov sa javí nespochybniteľný – drvivá väčšina nechce euro opustiť. Ako je teda možné, že nemáme väčšiu mieru istoty ohľadne výsledku demokratických volieb?

Odkiaľ ten úspech prišiel a kde sa vzal? Aká sila nás dotiahla do končín, v ktorých sme roky neboli a ktoré mali byť pre nás ešte roky nedosiahnuteľné? Hokejový príbeh 2012 nás v pragmatickej rovine učí základnej pravde športu, že za každým úspechom stojí nielen profesijná, ale aj ľudská kvalita. A v rovine emotívnej nám pripomína čaro nedefinitovateľných vecí medzi nebom a zemou.

Tradičná ekonomická teória predpokladá logické správanie. Každý človek chce maximalizovať svoje šťastie racionálnym správaním. Táto premisa je veľmi dôležitá, lebo dovoľuje zjednodušene skúmať správanie spoločnosti.

Keď v marci tohto roku zomrel Ján Komorovský, v médiách bol problém nájsť jeho fotku. Pritom odišiel muž, ktorý v sebe spájal všetky cnosti 20. storočia. Komunita slovenských humanitných vedcov nemá veľa osobností, ktoré by v sebe spájali toľko ideálov a boli takým vzorom neskorším generáciám študentov. Komorovský bol katolík, patril ku Kolakovičovým žiakom a Podzemnej cirkvi. Bol to však aj vedec, zakladateľská osobnosť slovenskej religionistiky a k vede vždy pristupoval vedecky. Ak má ešte zmysel nazvať niekoho humanistom, Komorovský ním bol. Domnieval sa, že humanitné vedy ovplyvňujú človeka viac než prírodné a dobrým humanitným vedcom nemožno byť bez toho, aby ste boli aj dobrým človekom.

Prečítal som si Výzvu Teologického fóra na Slovensku za obnovu cirkvi z 3. marca tohto roku. Potom som si prečítal rozhovor predsedu Teologického fóra a farára v Devínskej Novej Vsi Karola Moravčíka, ktorý poskytol redaktorovi Imrichovi Gazdovi a ktorý bol publikovaný na portáli Svet kresťanstva.

Keď sme pred troma rokmi napísali, že za Sokola sa s majetkom jeho diecézy nakladalo pokútne, netušili sme, že jeho nástupca bude odvolaný. Ak ale malo to odvolanie čosi upratať, nepodarilo sa.

Európa si, na rozdiel od Ameriky, doteraz vybrala tvrdšiu cestu boja s krízou. Európska centrálna banka neskôr znížila úroky a zvíťazila nemecká cesta konsolidácie, ktorú chce nový francúzsky prezident Francois Hollande so svojou rastovou doktrínou skorigovať. Pomôže tým Európe?

S Ľubomírom Longauerom, významným grafikom, pedagógom a historikom umenia sme sa stretli pri príležitosti vydania jeho knihy Modernosť tradície. Rozprávali sme sa však aj o jeho živote a skončili sme pri kultúrnej politike a múzeu dizajnu.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.