Strauss, Strauss... Pavol Straus? Meno, ktoré masám na Slovensku nič nevraví. V týchto časoch, keď sa každý anonymný jedinec v davoch na námestiach, v uliciach, a hlavne v internetovom priestore oháňa slobodou a demokraciou, nie je dobré robiť si ilúzie. Dvadsaťtri rokov po 17. novembri pocit osamelosti nadobúda kryštalický tvar istoty.

Práve som sa vrátil z Košíc. Výlet trval 20 hodín, z toho 10 sme s Danom a Gešom strávili vo vlaku. Zvyšok v tej dzivokej metropole "blízkeho východu". Výborné to bolo!

Štandardný model predstavuje súčasnú hranicu nášho porozumenia fyzike elementárnych častíc. Čo sa za touto hranicou skrýva? Významným oknom v nej by v najbližších rokoch mohol byť urýchľovač LHC. Škárou či priezorom, umožňujúcim vidieť obrysy novej fyziky, je aj experiment NA62.

Kedysi to vraj v Istebnom vyzeralo ako v mesačnej krajine. Červené stromy, žiadne huby a nad obcou prach ako atómový hríb. „Nechceme, aby sa situácia zopakovala,“ hovorí evanjelická farárka Alena Ďurčíková.

Kým som to nevidel, neveril by som tomu: Na Slovensku máme naše vlastné turínske plátno s otlačkom Kristovej tváre.

Jedna večera a toľko malieb, obrazov, filmov a citácií. Samozrejme, napriek gastronomickému názvu na dielach pútajú pozornosť predovšetkým jeho protagonisti. Nikoho až tak veľmi nezaujíma, čo to tí trinásti chlapi pri stole okrem chleba a vína vlastne jedia.

Poetke Mile Haugovej pred rokom vyšla prozaická kniha Písať ako dýchať, na jeseň však opäť chystá knihu poéziu. Hovorí, že dosť bolo všelijakých odhaľovaní, aj keď si myslí, že v jej básňach je toho odhalené oveľa viac.

Scéna z rozprávky Ratatouille, kde Rémy navarí pre kritika Ega a ten si pri tom zeleninovom jedle spomenie na detstvo, vháňa slzy do očí. Dobrá zelenina má širší rozmer, akoby ste si mysleli. Poradíme vám, ako ju získať v meste.

NKÚ je čítankový príbeh rozkladu štátu v priamom prenose. Záujem vládnej strany na nezvolení nástupcu tri roky presluhujúceho riaditeľa z HZDS sa pritom premieta do nefunkčnosti celej inštitúcie.

Milí priatelia, už dávno som nepísal o ženách. Nechcem si nejako prihrievať pisateľskú polievočku, ale bola by škoda nespomínať tieto výnimočné bytosti. Keď ich Boh stvoril, mal z toho určite radosť. A keby ich nebol stvoril, mal by výčitky svedomia. A keby tie výčitky nemal, tak by mu ich určite robili ženy, ktoré nestvoril. Tak pre pokoj v dome bol Adam chvíľu v kóme. No a keď sa prebral, chýbal mu kus rebra. Ďalej príbeh poznáme.