V denníku SME minulý piatok prekvapilo konštatovanie v titulku jedného článku: „Cirkev preverila arcibiskupa Sokola. Verí mu.“

„Milý Jiří“, zaskočil nás náš premiér v liste tónom, na aký od neho nie sme zvyknutí.

Je fajn, že sa v týchto týždňoch stáva z rómskeho problému celoslovenská agenda, ktorú už nemôže žiaden relevantný politik prehliadnuť. Je však veľkým sklamaním, že naša pravica siaha iba k lacnému populizmu, postavenom na falošnej individualistickej ideológii.

V týchto hodinách vzniká v Grécku nová vláda, ktorá má zachrániť krajinu v rámci eurozóny. Lenže to celé je len iluzórny projekt, akým bola kedysi menová únia s Nemeckom a juhom Európy pod jednou strechou.

Zabudnime nateraz na slovenské voľby. Nech sa skončia s akýmkoľvek výsledkom, je isté, že dianie mimo Slovenska bude mať na naše životy rovnaký, ak nie ešte väčší vplyv než nová vláda. Povedzme to personifikovane: zabudnime teraz na Fica, lebo o nás už v tejto chvíli rozhodujú aj páni Draghi a Weidmann a ich veľký spor. Po dlhšej prestávke sa opäť hlásim s Nemeckým diárom.

Jozef Majchrák si nedávno vyslúžil veľkú kritiku za to, že označil vládu Smeru s KDH ako najlepšiu povolebnú alternatívu. Z tých možností, ktoré sú dostupné. Kolega má určite pravdu v tom, že pakt KDH so Smerom netreba vopred démonizovať. Ale zmysluplnosť takejto vlády sa nedá merať iba mocenskou stabilitou a reformami v justícii.

V najbližších voľbách pôjdem - na rozdiel od mojich kolegov Jara Danišku a Martina Hanusa - voliť. Jediným rozdielom oproti minulým voľbám je to, že nebudem voliť s nadšením.

Pokiaľ v prípade Gorily bolo dôležitejšie vyšetrovať obsah spisu než motív tých, ktorí ho vypustili, v prípade bahna, ktoré včera vylial Marián Kočner, je dôležitejší motív než obsah.

Sotva uplynul týždeň a v Európe už naozaj každý zabudol, že s istou krajinkou tam kdesi pod Poľskom, kde sa kvôli eurovalu rozpadol dovtedy známy svet, bol chvíľku nejaký problém. Na stole sú oveľa vážnejšie veci: ohrozenie Francúzska, hroziaca vzbura nemeckých poslancov a fiškálna únia pre eurozónu. Viac v mojom pravidelnom Nemeckom (lepšie povedané Nemecko-slovenskom) diári.

Už som na Slovensku skoro 24 hodín a stále sa neprestávam diviť. Mám otázky, nemám odpovede.