Bryndza je bryndza, povedal by Mičuda. O Mičudovi som už písal. Len pripomeniem, že ide o hlavného predstaviteľa Mičudovho definicionistického absolutizmu, nádherného komunikačno-rečového prejavu, ktorého základnými zložkami sú strohosť a jednoznačnosť obsahu a hypnotická dramatickosť prejavu.

Kedysi som písal o nápade na utvorenie slovenskej národnej rockovej skupiny. Zdá sa, že už takú máme. Skupina Desmod sa tešila takej nevšednej štedrosti zo strany štátnej firmy, že už chápem aj ich zápal pre národný socializmus ostatných rokov.

Minulý víkend sme boli na festivale Paleo vo Švajčiarsku, v meste Nyon na brehu Ženevského jazera. Festival bol pekný a pokojný, nikdy som nevidel viac seniorov na podobnom podujatí. Aj vo svojich 38 rokoch som občas cítil, akoby som vekový priemer akcie znižoval.

Tento článok píšem deň pred komunálnymi voľbami. Vyjde po nich. Super. Keď počujem slovo komunálny, hneď mi nabehne spojenie humor. Čiže niečo, čo nie je vôbec vtipné, aj keď sa to tak tvári.

Mená si nevyberáme. Niekto sa volá dosť nešťastne a musí s tým žiť celý život. V skvelom filme Díky za každé nové ráno sa učiteľka premenovala z Hakundáková na Hakunděková, aby sa jej žiaci nesmiali. A to mala v mene iba náznak vulgarizmu.

Slovnaft má byť na čo hrdý. Jeho učilište vyprodukovalo takých velikánov, ako je Igor Derevenec či Ján Trstenský. Títo dvaja národní buditelia dokonca spolu sedeli v lavici. Robili vraj počas štúdia riadnu neplechu, to je však dávno pochopené ako pretlak tvorivého génia.

Na festivale South By South West (SXSW) v texaskom Austine sa dá vidieť všeličo. V tomto roku oslavoval 25 rokov svojej existencie, počas ktorých sa stal najväčším koncertným festivalom na svete. V meste, ktoré sa vyhlásilo za hlavné mesto naživo hranej hudby – má údajne najviac klubov na obyvateľa z celej planéty.

Treba uznať, že nikto neurobil pre zviditeľnenie Generálnej prokuratúry viac ako jej súčasný šéf. Aj to je jeden z dôkazov. Už hádam každý vie, že podobná inštitúcia u nás existuje.

Nespokojnosť. Všade jej je toľko, až sa zdá, že hlavným pocitom dvadsaťjeden rokov od Nežnej revolúcie je práve nespokojnosť. Z pohľadu fantaziológie je toto obdobie rajom, ľudia dokážu byť nespokojní naozaj natoľko rozmanite, až srdce každého magistra tohto krásneho odboru, tzv. fantasmagora – musí plesať.

Pamätám sa na divotvorné vzrušujúce výtvarné súťaže Svet v roku 2000 očami detí. Výsledky boli pozoruhodné. Spomínam si na hlavy bez vlasov (mali vypadať, lebo už neplnia funkciu, nie vekom), veľké hlavy (lebo mozog bude rásť vďaka novým objavom a poznatkom), malé nohy a ruky (všetko robia roboty), kozmické mestá, skafandre, aj tykadielka sa sem-tam objavili, jedno veľké oko v strede hlavy, alebo naopak, ďalšie oči vzadu na hlave.