Čakanie na výsledky v centrálach politikov je vždy aj nahliadnutím do atmosféry ich štábov, ale aj možnosťou zahliadnuť okamžité reakcie politikov na výsledky volieb.
Je piatok. Deň pred rozhodnutím. Je to aj zvláštne posunuté dvojčasie moratória medzi prvým a druhým kolom našich prezidentských volieb. Je to stav bezčasia.
Čudoval som sa už na začiatku prezidentskej kampane tichým a verejným dohodám, že demokratickí kandidáti sa majú ešte pred koncom prvého kola vzdať v prospech toho, kto bude mať vo výskumoch viac preferenčných percent.
Ak si niekto na základe posledných vyjadrení Igora Matoviča myslí, že celkom stratil rozum, keď označil USA za „garanta medzinárodnej nestability“, tak sa mýli.
Boli to silné dni. Ukázali, kto sme, obe Slovenská sa jasne zadefinovali. A ukázali aj to, že Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú síce pred rokom zavraždili, ale ani smrť ich neumlčala.
Stopnutím voľby sudcov Ústavného súdu dosiahol Robert Fico definitívne Mečiarove parametre, ktoré tak ultimatívne sledoval v povestnú noc dlhých nožov po voľbách v roku 1994.
Je Šefčovič nezávislý kandidát? Prečo je osobným kandidátom Roberta Fica? Prečo je Štefan Harabin v podstate kandidátom Vladimíra Mečiara? Prečo sa k Mečiarovi hlási?
Parlamentom prešlo na návrh SNS zmierlivé uznesenie k prešľapom Maďarska a Poľska, ktoré Béla Bugár ešte vlani označil za porušenie koaličnej zmluvy. Čo sa zmenilo?
