Len štyri kilometre od Fiľakova leží obec Fiľakovské Kováče. V jednej z jeho častí je umiestnená pamätná tabuľa Lajosa Mocsáryho, jedinečného intelektuála, ktorého odkaz je zaujímavý podnes.

Na Slovensku ju vždy považovali len za herečku, prípadne za spievajúcu herečku, jej spevácka kariéra sa, na rozdiel od susedného Česka, kde ju kritici prirovnávajú k Hane Hegerovej, akosi prehliadala. S novým albumom Jolanka sa to mení. Speváčka Szidi Tobias.

Švantnerova Nevesta hôľ je jedným z vrcholných textov slovenskej literatúry (nielen) minulého storočia. Jej divadelná adaptácia je jedným z vrcholov „slovenskej sezóny” v SND.

Milí priatelia, roky som si myslel, že zmizlo, že jednoducho neexistuje. Mydlo v sieťke. Že tento vynález pomleli dejiny každodenných banalít a ostalo zapísané len v kronikách absurdných vynálezov maximalistického minimalizmu socialistickej praktickosti. Až zrazu minule. Reduta – Spišská Nová Ves. Mydlo si tam visí v sieťke, akoby bol rok 1985. Vyzývavo sa pohojdáva nad umývadlom na pánskych toaletách. Možno povedať, že vlaje v jemnom prievane.

Spomienky na pád komunizmu pred 25 rokmi vzbudzujú v nás, čo sme to zažili, stále euforické pocity. Veď sme zažili niečo, čo Milan Šimečka výstižne nazval koniec nehybnosti. Ale zažili sme aj roky deväťdesiate. Aké boli? Ťažké? Úžasné? Hrozné? Krásne?

Svobodo, ty jsi jak zdraví, jen ten tě cení, kdo tě ztratil, parafrázuji Mickiewicze. Svoboda je paradox, jakmile je, je neviditelná jako čirý vzduch a objeví se špinavé obrysy všeho špatného, k čemu byla použita. Svoboda je volba, obsah nemá. Tak jako demokracie, když toleruje plebejskou rovnost. Všechny komentáře k 17. listopadu, dokonce i ty oslavné, polemizují s mrzutou náladou a rozčarováním. Takhle jsme si svobodu nepředstavovali. Už dlouho průzkumy veřejného mínění ukazují, že polovina obyvatel považuje ekonomickou situaci za špatnou a jen třetina je jakž-takž spokojena.

Rudolf Chmel sa novembrovo vyjadril o Verejnosti proti násiliu: „Čelní predstavitelia videli jej charakter na začiatku 90. rokov v liberálne umiernenej ľavici. Až neskôr sa aj pod vplyvom centrálnej politiky radikálnej liberalizácie trhu a masívnej privatizácie štátneho majetku preklopil na pravicovú stranu (ODÚ)…“

Milí priatelia, tohtoročná jeseň ma pohltila akýmsi zvláštnym spôsobom. Kráčal som medzi stromami, pod nohami mi tancovalo lístie. Pozrel som na konár a bola tam. Nostalgia s rozviatymi vlasmi. V tvári mala pokoj. Oči mala odovzdane smutné ako bytosť, ktorá dlho vzdorovala, no ďalej už vzdorovať nevládze. Napriek tejto rezignovanej ovisnutosti nabrala toľko síl i odvahy, že sa nebadane posunula a keď som prechádzal popod ňu, zoskočila mi na ramená a ostala tam.

Až keď sa Milan Kňažko zotavil z prehry v prezidentských voľbách, pochopil, akú dobrú komunálnu kampaň si spravil.