Dosiahnuť všeobecnú zhodu na základných otázkach obrany medzi krajinami Únie nebude jednoduché. Ešte problematickejšia môže byť otázka financovania ďalších krokov.

Trump od svojej januárovej inaugurácie niekoľkokrát verejne naznačil záujem rokovať s lídrami Ruska a Číny v blízkej budúcnosti o ďalšom obmedzení a znížení počtu jadrových zbraní.

Okrem Slovenska už nevyjadrila žiadna krajina zámer vetovať sankcie po tom, čo od výhrad upustili aj Rakúsko s Maďarskom.

Tento prejav predniesol ruský disident Vladimir Kara-Murza vo Washingtone na konferencii Liberalizmus pre 21. storočie. Časopis .týždeň ho uverejňuje s láskavým dovolením organizátora konferencie Institute for the Study of Modern Authoritarianism.

To, ako sa tu k sebe správame, je neľudské. Ďalší atak Smeru na novinárov a vplyvné osobnosti a jeho zrkadlenie v podobe slov Demokratov o tom, koho bude treba zavrieť, udržujú dve časti Slovenska v permanentnom odcuzení a ruvačke.

Ficovi je podľa svojich slov ľúto a nerozumie, prečo z členských krajín EÚ bude v Pekingu zastúpené len Slovensko.

Podľa Zelenského zmysel takýchto krokov zo strany Ruska rozhodne nie je obranný a je namierený nielen proti Ukrajine.

Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyzýva NATO, aby nad jej územím zaviedlo bezletovú zónu.

Šéf nemeckej diplomacie je však skeptický k možnosti vyslania nemeckých vojakov na Ukrajinu ako súčasti západných bezpečnostných záruk proti ruským útokom.

Líder opozície zdôrazňuje, že so všetkými najdôležitejšími európskymi hráčmi Fico vytvoril nejaký diplomatický konflikt.