Keď Fico v televízii vyzýval Figeľa na „zákaz zisku“, pričom v žilinskej nemocnici sa práve hromadili výpovede, skvelo tým ilustroval verejnú diskusiu o zdravotníctve.
Tri roky kamufláží až po samotnú voľbu predsedu NKÚ sú pamätnou známkou nehanebnosti vládnej strany. Avšak nielen to. Tie roky sú aj obrazom letargie a nezáujmu verejnej mienky.
Na pódiu Fico, v ruke červené pero, za ním biela tabuľa, medzi ňou a obecenstvom vibruje trup a hlava v rytme odškrtávania štvorčekov, priradených k dvojriadkovým heslám.
Takzvaná reštrukturalizácia Váhostavu má parametre vyrásť na Ficovu Gorilu. Na zapieranie Smeru, čo už oni majú so Širokým, sú pádnou odpoveďou zmluvy so štátom.
Kvázi znárodnenie Gabčíkova je ďalšie dno, ktoré prerazila vláda Fico II. Hoci nejde o klasické vyvlastnenie, ale „iba“ zrušenie prenájmu, je to ťažký faul s hrozivými dôsledkami.
Na demonštráciu diletantstva, ideologizmu, pažravosti a zloby Smeru je najvhodnejšia dôchodková scéna. Posledným dielom pustošenia (s výnimkou opravy 1. piliera) je minimálny dôchodok.
