Tí, ktorí sadli na lep kremeľskej propagande o západnej konšpirácii, ktorá údajne viedla k zvrhnutiu Viktora Janukovyča, by mali navštíviť kyjevský Majdan. Rozľahlé námestie je lemované improvizovanými pomníkmi obetiam vládnej represie a tisíce Ukrajincov k nim nosia kvety. Jadro protestujúcich zotrváva na námestí, udržuje stanové mestečko, chránené barikádami, pri živote, a to pre prípad, že by udalosti nabrali nečakaný smer. Predstava, že táto spontánna, dojímavá a miestami bizarná entita mohla byť niekým zinscenovaná (nebodaj eurokratmi v Bruseli) je groteskná.

Zdá sa, že západné ekonomiky sú z najhoršieho vonku. V Spojených štátoch zaznamenali v októbri neočakávane silný rast nových pracovných miest (204-tisíc). Podobne povzbudivé sú správy z druhej strany Atlantiku – britská ekonomika má budúci rok narásť až o dve percentá. Dokonca i Grécko má v roku 2014 podľa predpovedí Európskej komisie zaznamenať pozitívny hospodársky rast. Môj kolega v Cato Institute Brink Lindsey však varuje pred unáhleným optimizmom. I keď sa svet pomaly spamätáva z dopadov krízy, je nepravdepodobné, že sa západné ekonomiky v dohľadnom čase vrátia k mieram rastu, aké si pamätáme z čias pred rokom 2008.

Prezidentská funkcia plní na Slovensku predovšetkým symbolickú úlohu. Na symbolike však záleží – a môže sa od nej odvíjať viac, než sú spoločenskí vedci ochotní pripustiť.

Viac než mesiac, od 7. apríla do 12. mája, hlasuje vyše 800 miliónov Indov v parlamentných voľbách. A sú to veľmi zaujimavé voľby.

Kritici európskej integrácie sa už vopred možu tešiť z výsledkov volieb do Európskeho parlamentu. Nikdy v histórii nemali euroskeptické sily také silné politické postavenie, ako dnes. Ale pre tých kritikov súčasného modelu európskej integrácie, ktorí nefandia xenofóbii a ktorých znepokojujú udalosti na východ od EÚ, to bude Pyrrhovo víťazstvo. Je správne, že sa otvorenejšie diskutuje o problémoch, ktoré so sebou integrácia prináša, ale zlou správou je, že túto agendu si privlastňujú čoraz menej príťažliví politici.

Bez ohľadu na udalosti vo svojej východnej časti čelí Ukrajina obrovským ťažkostiam. Dá sa z nich rozumne vybŕdnuť?

V októbri zverejnil americký Econ Journal Watch výsledky ankety medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu, zameranej na ich ideologické postoje v priebehu ich životov. Spomedzi 71 opýtaných až 51 povedalo, že časom sa ich politické postoje stali viac protrhovými a liberálnymi (v klasickom význame). Minulý týždeň sa na stránkach tohto časopisu objavila slovenská verzia tejto ankety, v ktorej figurovali traja mladí intelektuáli. Jeden z nich, Pavol Hardoš, je už od základnej školy mojím blízkym priateľom. Na rozdiel od nobelistov sa však ich pohľady za ostatných 10 rokov posunuli od silno trhovo-liberálnych k politickému stredu. „Určite mám (...) bližšie k umierneným sociálnym demokratom než k libertariánom,“ uviedol Rado Baťo, bývalý šéfredaktor Trendu.

Príjmová nerovnosť znepokojuje ekonómov, verejnosť i politikov. Prezident Obama v správe o stave Únie dokonca vyzval Američanov k „národnému rozhovoru“ o nerovnosti. Do akej miery je toto znepokojenie na mieste? Základným faktom, ktorý by sme nemali púšťať zo zreteľa, je to, že príjmová nerovnosť vo svete klesá. Príčinou je bezprecedentný rast príjmov v rozvojovom svete. Odhaduje sa, že medzi rokmi 2005 a 2015 počet chudobných ľudí vo svete klesne z 1,3 miliardy na menej než 600 miliónov.

Aj keď nový rok so sebou do Británie nepriniesol záplavu rumunských a bulharských prisťahovalcov, odstránenie obmedzení pre pohyb pracovníkov z nových členských krajín Európskej únie po 1. januári tohto roku rozprúdilo živú verejnú debatu. Je to, žiaľ, debata, v ktorej si konzervatívci a zástancovia slobodného trhu zvolili zlú stranu.

Zahraniční ekonómovia, ktorí prichádzali na Slovensko, sa tu dlhé roky cítili ako v malom libertariánskom raji. Verejnú diskusiu spoluurčovali mladí ľudia v médiách a think-tankoch, ktorí aj Miklošove reformy kritizovali sprava. Ale to všetko sa mení. Viacerí tridsiatnici sa dnes lúčia s ideami, ktoré boli pre nich kľúčom k výkladu sveta.