To, či možno ukrajinský hladomor v roku 1933 označiť za genocídu, záleží len od toho, aký výklad slova genocída si osvojíme.

Tým, čo ruský prezident oznámil na zjazde najsilnejšej politickej strany, iba potvrdil smutnú, hoci často zabúdanú skutočnosť: najväčšia krajina sveta nie je ani 15 rokov po páde komunizmu demokraciou. A ani sa o to neusiluje.

Minulý týždeň začala v Barme tiecť krv, a tak si správy z juhovýchodnej Ázie našli cestu na titulné strany novín dokonca aj v strednej Európe. Svet však sleduje dianie v Barme už dávno, a má na to dobré dôvody.

Zuzana Čaputová sa na stredajšej návšteve Magdeburgu tiež stretla s predstaviteľmi samosprávy mesta.

Rezort školstva avizuje, že sa zavedie systém podporných opatrení, nový spôsob ospravedlňovania detí či nové materiálno-spotrebné normy a receptúry pre diétne stravovanie. Na vybraných základných školách tiež odštartuje kurikulárna reforma.

V súčasnej situácii je podľa prezidentky potrebné uvedomenie, že všetkým hrôzam predchádzala nenávistná myšlienka, potom nenávistné slová a tie viedli k nenávistným skutkom a obetiam.

Známy výrok, že štáty sa udržujú ideami, z ktorých vznikli, sa nám znova pripomína v súvislosti s dnešnou krízou demokracie v našej vlasti. Už znova musíme rozhodovať vo voľbách o perspektívach ústavných základovslobody a vlády zákona. Zachránime ich? Čo pre nás znamená byť štátom?

Slovami „štátny záujem“ dnes šermuje hocikto. Čo je však pravý záujem našej republiky? Poznáme ho, vieme sa zaň postaviť? Martin Bútora, jeden z aktérov Novembra 89 aj prijatia Slovenska do EÚ a NATO, o tom vie veľa – a nie je pesimista.

V utorok to potvrdil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Daniel Bútora s tým, že nový ŠVP je súčasťou kurikulárnej reformy Plánu obnovy a odolnosti SR. ​

Výzva je financovaná z Plánu obnovy a odolnosti SR. Školy sa môžu zapojiť do 31. decembra 2024.