Všade naokolo hutné, ostré vône a prívetivé úsmevy. Na ťažkých bordových a tmavozelených obrusoch medené misy plné divotvorných omáčok, popri nich veľké kopy basmati ryže a chlebových placiek. V každej druhej z tých indických delikates sa kúpu malé utešené kocky. Panír.

Doba je krutá a nevyberavá. Čo takto pristúpiť aj k svätému Valentínovi o kus odvážnejšie a po lopate? Svetom predsa hýbu blázni, pomstychtiví, deťmi ostrihaní prostorekí fauni. Môžeme si teda tiež dovoliť na tanier pred svoju milovanú polovičku položiť rovno srdce.

Sú tu fašiangy, sezóna karnevalov a plesov. Zatiaľ čo tentoraz má masku doma naozaj každý a chodí si s ňou po vonku ako v Benátkach, benátsky karneval si budeme môcť pozrieť možno až o rok. Ostáva nám spraviť si ho doma. Castagnole.

Malé biele a béžové kocôčky alebo podlhovasté slzičky, ktoré sa tmolia na kraji taniera v školskej jedálni. Zvyčajne sa podávali k dusenej hovädzine či pečeni. K tomu obligátna kyslá uhorka. Kedysi nehodná povšimnutia, dnes sa vracia do reštaurácií a bistier vo veľkom štýle: tarhoňa.

Už to cítiť v ovzduší. Jemný závan zeleného čaju sa tlačí zo zeme a my cítime, že o chvíľu to prepukne. Najprv v malých ostrovčekoch, a potom naplno. Zo snehom napitej hliny vyhúkne jedovato zelená tráva a obsype sa prvými kvetmi.

Už keď si ho v úzkom pohári približujeme k ústam, zacítime jeho typickú a na prvý čuch ľahko rozoznateľnú vôňu. Potom zľahka ochutnáme a v ústach sa nám rozleje sladká citrusová horčina ovenčená borievkovým závanom. Tak chutí len džin s tonikom.

Kto by ju už raz nepoužil? Veď je to také jednoduché: rozbalíme malý celofánový balíček, mazľavý či drobivý obsah hodíme do hrnca s vriacou vodou a chvíľku počkáme. Zrazu zázrak: voda sa nám v hrnci zmení na vývar. Bujón v kocke.

Dnes ho už bežne vídame v ponuke všakovakých bistier či dokonca kaviarní. Vkusný tenký koláčik, na prvý pohľad by človek povedal, že ide o cheesecake. Keď sa však prizrieme bližšie, uvidíme z neho vykukovať slaninu či špenát. Quiche (čítame kiš).

Sedíme na pive a vieme úplne presne, kedy sa to začína. Otvoríme menu, zavadíme očami o tie dve slová a už sa to nedá zastaviť: márne sa snažíme pokračovať ďalej, tlačíme svoj pohľad k ďalším položkám, aj tak si objednáme bravčové rebrá.

Možno ste sa s tým čudom už niekde stretli, najpravdepodobnejšie asi v nejakej ázijskej reštaurácii či bistre. V polievke či omáčke sa povaľovali kúsky čohosi, čo pripomína rozmočené pečivo a podobá sa na sójové mäso. Bol to však seitan.