Čau Emil, čítam noviny a zabávam sa. Búranie sôch. O tom som ti písal. Ale nenapadlo mi to, čo som sa dočítal v novinách. Bolo tam napísané, že búranie sôch je veľmi nekultúrna tradícia. S tým súhlasím, preto som navrhol, aby sa stavali sochy zvieratám, že tie nikomu nevadia. A bolo tam ešte napísané, že dnes sa sochy nebúrajú len z ideologických dôvodov, ale len tak.

Emil, neuveríš, ale fakt sa to stalo. Fedorčáková mi napísala list. Spomína tam na svoju mladosť, na to ako ju prijímali do strany, aká bola sklamaná, keď komunisti padli, (neviem prečo si to myslí, ak aj padli, veľmi sa neudreli) a nakoniec, predstav si, navrhla mi, aby sme sa dali dohromady, že je vždy lepšie keď sú ľudia na staré kolená spolu, aspoň si môžu vzájomne pomáhať, a tak podobne.

Emil, prečo aspoň nenapíšeš? Alebo zavolaj. Číslo starobinca je v zozname. Mobil nemám. Nie preto, že by som si ho nemohol dovoliť, ale preto, že mi aj tak nikto nevolá. Mal som, ale zrušil som ho, odkedy mi začala vyvolávať Parízková.

Takmer štyrom desiatkam ľudí z politického, spoločenského, ekonomického a umeleckého prostredia sme položili nasledovnú otázku: „Čo si myslíte, že by ste uplynulých 20 rokov robili, keby nepadol komunizmus?“

Ďakujeme návštevníkom za nádhernú atmosféru a množstvo pozitívnych reakcií. Festival bol oslavou umenia ale aj slobody, ktorá je základným predpokladom umeleckej tvorby. Význam slobody pre umenie ako aj prínos umenia k slobode najlepšie ilustroval koncert ženského orchestra z Afganistanu Zohra.

Nedá sa nič robiť, ani dnes sa neubránim úvahám o módnych trendoch. Minule šlo o plastiku. Dnes pôjde o tetovanie. Tetováž (dúfam, že tento termín sa používa, podobne ako baráž, alebo blamáž) je dnes vychytenou módou, predovšetkým medzi mladými dievčatami.

Strednú Európu zasiahla tento týždeň vlna nízkeho tlaku. Aj v Bratislave bola zima, fúkal vietor a padal ľadový dážď so snehom. Len v športovej hale na Pasienkoch došlo k frontálnej poruche: hoci Richard Müller spieval o tlakovej níži, nad jeho koncertom sa rozostúpili mraky.

A potom, aby človek nebol poverčivý. Minulý týždeň som písal o krásnej jeseni, o babom lete (alebo babiom?), rozplýval som sa nad jeho nádherou a tu ho máš! Len čo som ten text dopísal a odoslal, hneď sa ochladilo. Ale keby sa len normálne ochladilo. Ale ochladilo sa nenormálne.

Emil, len tak sa povaľujem, nič nerobím, dívam sa na televíziu. Zistil som zvláštnu vec. Všetko čo v televízii vidím, ma naserie. Aj správy o počasí. Aj keď bude pekne a teplo. Nehovoriac o tom, keď bude zima a prehánky. Minule som sa prichytil, ako nahlas polemizujem s hlásateľkou, ktorá ohlasovala nejaký film.

Milý Emil, konečne som z nemocnice doma. Nič mi nenašli. Ale nie som si istý, či vôbec niečo hľadali, lebo som tam len tak vylihoval, merali mi teplotu ráno aj večer, a potom sa to skončilo a poslali ma domov z ničoho nič.