Exposlanec Vladimír Jánoš sa zapíše do kroník. Je prvým prípadom v slovenskej politike, keď sankcia za zlyhanie bola vyvodená skôr, než vôbec stihla zareagovať opozícia.

Zachraňovanie Grécka je najbizarnejšia kapitola príbehu EÚ. V akejkoľvek polohe sa zastaví, pre Grécko sa to môže skončiť iba horšie, než keby v zime 2010 zbankrotovalo.

Niet jedinej vetvy príbehu Váhostavu, kde by rozplietanie nitiek nenarazilo na nejakú – eufemisticky povedané – zvláštnosť. Prstenec schránok, čudesných postáv v pozadí, vzťahov a väzieb na Širokého, to všetko by v každom normálnom štáte podnietilo do akcie aj orgány činné v trestnom konaní. Celkom legitímne by sa mohli pustiť do stíhania „neznámeho páchateľa“, minimálne cez paragraf o poškodzovaní veriteľa, kde sa podozrenie dá skonštruovať okamžite. Keby bola vôľa.

Jeden z najturbulentnejších týždňov Andreja Kisku vo funkcii neotriasol presvedčením, že bol dobrou voľbou. Napriek tomu, že podľa Ústavného súdu vraj porušil Ústavu.

Ani po kvázi znárodnení Gabčíkova a oznámení Talianov, že vec poženú na arbitráž, sa napätie okolo elektrární a riziká pre Slovensko nezdajú Robertovi Ficovi dosť vysoké.

Druhá moskovská cesta je vrcholom ruskej politiky slovenského premiéra. Robert Fico ňou rozvracia domáci konsenzus platný po Mečiarovi a aj spoločnú líniu EÚ voči Kremľu.

NKÚ je čítankový príbeh rozkladu štátu v priamom prenose. Záujem vládnej strany na nezvolení nástupcu tri roky presluhujúceho riaditeľa z HZDS sa pritom premieta do nefunkčnosti celej inštitúcie.

Skrytý potenciál kauzy Váhostav Fico nedocenil. Obraz, v ktorom sa oligarcha spájaný so Smerom zbavuje dlhov na úkor malých podnikateľov, je morálne neznesiteľný.

Aj keď je po krachu štvrtkových rokovaní Grécko evidentne bližšie odchodu z eura než kedykoľvek v ságe „riešenia“ jeho dlhu, pondelkový krízový summit hláv eurozóny sa tipovať nedá.

Pád ministra hospodárstva by nestál za veľa rečí, keby nekolidoval s inou kauzou. Takto však zakladá zaujímavú otázku: Bol by Pavol Pavlis dokopaný k demisii aj bez Váhostavu?