„Toto je demokratická revolúcia,“ vyhlasovali v dobrej nálade po župných voľbách Veronika Remišová a Igor Matovič. Preháňali, no k oslavám preháňanie patrí.

Robert Fico si určite tlčie hlavu o múr za to, že vyzýval občanov, aby išli voliť. Zdá sa totiž, že ho poslúchla hlavne tá časť verejnosti, ktorá má už plné zuby jeho vládnutia.

Ani si nechcem predstaviť, čo by sa stalo, keby Slovensko napadol nejaký agresor a viedol by ho tento zbabelec. Hovorím o Robertovi Ficovi, ktorý sa opičí po Vladimírovi Mečiarovi.

Premiér, radkyňa a gardedáma • Nekúpite zopár hlasov? • Ruský apetít nie je menší

Dnes, 28. októbra, sa bude Robert Fico prizerať, ako prezident Miloš Zeman pri príležitosti 99. výročia vzniku Československa vyznamenáva na Pražskom hrade významné osobnosti.

Viac ako rok od tragickej dopravnej nehody a vzdaní sa poslaneckého mandátu sa naplno venuje advokácii. A aj keď sa k politike priamo vyjadrovať nechce, kauzy s dôsledkami na verejný život ho nenechávajú chladným. Daniel Lipšic.

V septembri 2002 Pavol Rusko cez volebnú noc rozdával sebavedomé úsmevy. Postavil úspešnú súkromnú televíziu, ktorá hýbala verejnou mienkou, vyrobil prezidenta, pretlačil do parlamentu dve strany a sám triumfoval v politike.

Nedá mi nepovedať to. Nie som žiadny obdivovateľ, či fanúšik Progresívneho Slovenska. Naopak.

Po roku 1989 som patril k architektom slovenskej demokratickej menšinovej politiky. Bolo to odvtedy dvadsaťpäť rokov v celej škále – od brutálnych vyhrážok cez oportunistické mlčanie po systematickú kultiváciu.

So záujmom som si prečítal rozhovor s Milanom Šimečkom a niekoľkokrát som nevyšiel z údivu. Dokážem pochopiť, že to ľavicového intelektuála ťahá k ľavicovým demokratom, lenže Robert Fico nie je ani ľavičiar, ani demokrat a už vôbec nie Európan.