Zlo je rafinované. Ale rafinovanosť nemá s múdrosťou nič dočinenia. Nevidí ďalej. Je to len podlá účelová záležitosť s plochou dráhou letu. Spomeňme si dnes na Kaliňákovu tlačovku o Hedvige M. Po všetkej tej rafinovanosti z nej vanie už len tuposť. Obmedzenosť niekoho, kto sa prerátal. Taký človek si povie „kde sa rúbe les, lietajú triesky“, možno si aj zaklame, že to „robí pre lepší obraz Slovenska v zahraničí“ alebo podobné idiotstvo, no neráta s tým, že zhodou náhod narazil na bytosť, čo sa nezlomí pred mocou. Taký kaliňákoid neráta s tým, že sú ľudia, pre ktorých je pravda a ľudská dôstojnosť viac než preňho.

Ruská anexia Krymu a podpora separatizmu na juhovýchode Ukrajiny znamená návrat geopolitiky.

Zjavne bola znechutená. „Vybavím ti, aby si sa k nemu dostala, ale nežiadaj ma o nič viac. Jemu tu v Moskve nijaký slušný človek ruku nepodá.“ Za desaťročia priateľstva som nikdy nepočula od Jany také slová ani taký tón.

Juraj Hammer býva v luxusnom starobinci neďaleko Tel Avivu. Rozprával mi o tom, že v príbehu úteku Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu je rola prvého preceňovaná a druhého nedoceňovaná. Možno z neho hovoril pocit príbuzenstva s Wetzlerovou rodinou. Artur Klein, bývalý partizán zo Slovenského národného povstania, ťahá na deväťdesiatku a je jeden z tých, ktorí v apríli 1944 prijímali v Žiline Vrbu s Wetzlerom. Povedal približne toto: „Dali sme im nejaké peniaze a požiadali ich, nech nešíria paniku.“ Keď som zdvihol obočie, dodal: „O tých časoch môžu rozprávať iba tí, ktorí to prežili.“

Všade okolo mňa vládla nervozita. Slnko už takmer zapadlo, ale to stále nestačilo. Hladní Malajzijčania celý deň nejedli, bol totiž ramadán. Čakali, kým odbije hodina H a oni sa budú môcť pustiť do jedlom preplnených tanierov, čo stáli na reštauračnom stole pred nimi. Zahalené mamičky deťom krájali mäsko a deti sa mračili na roztápajúce sa zmrzliny v pohároch.

Hrozba, že sa Ukrajina rozdelí, už dávno nebola taká akútna. Prvé trhliny, ktoré signalizujú, že rozpad je možný, sa objavili na Kryme. Dalo sa to čakať. Krym totiž naozaj nie je Ukrajina. Lenže Krym nie je ani Rusko.

Súčasná ekonomická kríza nie je dôvodom zavrhnúť kapitalizmus. Napriek tomu je užitočné pozrieť sa po alternatívnych konceptoch, ktoré vnášajú do podnikania pozoruhodný etický rozmer. Takýmto príkladom je aj takzvaná Ekonomika spoločenstva.

Ako zázrak z dávno zabudnutej minulosti sa vracia do Európy krajina nedotknutá človekom, plná zubrov, medveďov, vlkov a iných nádherných zvierat. Vo východných Karpatoch ju objavujú Juraj Lukáč, Erik Baláž a ich kamaráti z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk.

Takéto obavy o českú politiku som mal naposledy v roku 1998. Zatiaľ však neprekročila bod, od ktorého by nebolo návratu.

Nespokojnosť so stavom českej politiky a českou politickou kultúrou nie je nová. Napokon, netýka sa len českej spoločnosti, aj iné európske krajiny prechádzajú obdobím „politickej únavy“.