„Vtedy Pán Boh utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou,“ čítame v druhej kapitole knihy Genezis. Iný preklad uvádza, že: „Človek sa stal živou dušou.“

Iniciatíva v spolupráci s divadelnými dielňami v Trnave a v Martine navrhla a vyrobila pre operatérov v prvej línii sety špeciálnych operačných oblekov, ktorých nedostatok sa priebežne objavoval v niektorých bratislavských a košických nemocniciach.

Dejiny sú spleťou osobností a udalostí. Niektoré osobnosti sú známe v úzkom kruhu, ale širšej verejnosti unikajú. Zo zabúdania ich môže vytiahnuť aktuálne dianie, ale aj naše úsilie inšpirovať sa nimi pre dnešok.

Skrížené kordy medzi zástancami otvorenia dvier islamskej migrácii a ich odporcami presvedčenými, že moslimovia ťažko prijmú naše hodnoty a životný štýl, počas pandémie poklesli. Ale diskusia pokračuje.

Objednávame ich v reštaurácii alebo varíme doma deťom. No veľmi dobre vieme, ako skončia. Ukáž, len ochutnám. Už nechceš? Daj, dojem. Dieťa-nedieťa, diéta-nediéta, okamžite ich kladieme jeden po druhom do úst. Krásne obliate maslom a posypané sladkou strúhankou či mletým makom. Šúľance.

V tomto vydaní týždňa sa na strane 4 ospravedlňujeme arcibiskupovi Jánovi Sokolovi za text, ktorý sme uverejnili v roku 2009. Je to príbeh, ktorý hovorí o mnohom.

Čo znamená nárast infikovaných na celom svete? Čo je na súčasnej situácii iné ako v lete? Koľko prípadov denne Slovensko zvládne? Čo je teraz najdôležitejšie: testy, trasovanie, hygiena? Kedy sa to skončí? Hosťami diskusie so Štefanom Hríbom boli virológ Boris Klempa, biochemik Pavol Čekan a molekulárny biológ Peter Celec.

Slovenskom rezonuje príbeh Róberta, ktorého prvostupňový súd odsúdil na dvanásť rokov väzenia za držanie siedmich gramov marihuany. Téma dekriminalizácie rekreačného užívania mäkkých drog je tak opäť na stole. Na konferencii .týždňa sme sa o tejto téme rozprávali s Jurajom Drobom, Rastislavom Ďurove a Mariánom Čaučíkom.

Keď o neškodnosti nového koronavírusu šíria bludy niektorí politici, dá sa to, so škrípaním zubov, pochopiť.

Trenčín sa chce stať Európskym hlavným mestom kultúry pre rok 2026. Spolu s ním o titul spomedzi slovenských miest zabojujú aj Nitra, Trnava, Banská Bystrica, Prešov, Žilina, Martin, Nové Zámky a Hlohovec. Hlavný architekt mesta Martin Beďatš vo štvrtok predstavil Trenčanom stavebné vízie na revitalizáciu mesta a skvalitnenie života obyvateľov.