Keď pápež František na pláži Copacabana v Riu de Janeiro vyhlásil, kde sa uskutočnia ďalšie Svetové dni mládeže, medzi poľskými katolíkmi vybuchla vlna entuziazmu. Ukázalo sa, že najbližšie stretnutie sa v roku 2016 uskutoční v Krakove. S veľkou dávkou istoty sa dá povedať, že ide o zásluhu krakovského metropolitu a arcibiskupa, bývalého sekretára Jána Pavla II., Stanislawa Dziwisza. O tri roky dosiahne dôchodcovský vek a pred odchodom do penzie by chcel otvoriť svoje najväčšie dielo: Centrum Jána Pavla II.

Dokumentárny film o kauze Cervanová nakrúcal osem rokov. Za ten čas preštudoval toľko materiálov a rozprával sa s toľkými ľuďmi, zapletenými do tejto kauzy, ako zrejme nikto iný. Robert Kirchhoff.

V tom názve výstavy je skryté všetko. To, že jej témou je komunikácia, aj to, že nám chýba múzeum dizajnu a aj to, že hádam už nepotrvá dlho, kým sa po vytočení správneho čísla v telefóne ozve „Múzeum dizajnu, prosím.”

Hovorí, že knihy o slovenskom štáte, ktoré napísali historici ÚPN, sú objektívne. Nechápe, prečo mu vyčítajú, že zamestnal Jána Bobáka. „Ján Langoš predsa zakladal tento ústav s bývalými komunistami,” tvrdí predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský.

Môžete mať dobre poskladaný tím, bez charizmatického lídra však často nič nedosiahnete. Ivan Petranský nie je formát Jána Langoša: napriek tomu mohol mať ÚPN pod jeho vedením oveľa lepší kredit.

Ústav pamäti národa (ÚPN) nie je Generálna prokuratúra ani Najvyšší kontrolný úrad, kde chcú mať strany ako Smer absolútne lojálneho a spoľahlivého človeka.

Agenti sú medzi nami. Nedávno na budapeštianskej univerzite historici rokovali o kolaborácii a tzv. otázke agentov. V Maďarsku je to ťažké dedičstvo. Po roku 1947 boli prvé demokratické voľby presne pred 22 rokmi a túto otázku sa dodnes nepodarilo vyriešiť. Dobre sa pamätám, veď sám som bol v politike, keď na jeseň roku 1990 do ústredia Maďarského demokratického fóra prišiel roztrpčený vedúci parlamentnej frakcie a povedal: Viete, že medzi nami je najviac agentov?! Pravdaže, povedal som, naša frakcia je predsa najväčšia a je prirodzené, že komunistická tajná služba sem poslala veľa ľudí.

Kirgizský spisovateľ Čingiz Ajtmatov v diele Deň dlhší ako ľudský vek uvádzal prastarú turkickú povesť o mankurtoch.