Trinásty celovečerný Star Trek, a tretí odohrávajúci sa v alternatívnom vesmíre, fanúšikov staromilcov nenadchne a tých nových zaujme, len kým ho nevystrieda iný blockbuster.

Jeden z najočakávanejších filmov tohto roka, Jednotka samovrahov, sa štvrtého augusta konečne dostal do svetových a slovenských kín. A čím boli očakávanie väčšie, tým je výsledok horší.

Skúsme porozmýšľať, prečo je dôležité pamätať si a skúsme vnímať pamäť ako (pop)kultúrny fenomén. Zaspomínať si možno ísť aj do kina. 

Dva týždne po svetovej premiére sa v slovenských kinách znova objavili Krotitelia duchov. Film, ktorý by si zaslúžil byť prepadákom. Je vôbec možné, aby film o duchoch bol načisto bezduchý?

V šatke či kočíku, v parlamenteaj inde. Patria deti na rodičovské pracoviská? Nedávno sa na tú témuna sociálnych sieťach ostreľovali húfy univerzálnych expertov. Čo hovoria bývalé deti, ktoré si to s rodičmi v práci vyskúšali?

DIVADLO Jana Juráňová: Tichý bič; KNIHA Jón Kalman Steffánson: Ryby nemajú nohy; FILM Ostrí chlapci

Azda žiadny popkultúrny fenomén nie je tak spoľahlivo za zenitom, ako Nindža korytnačky. Zanovito si to odmietajú priznať a rok čo rok sa pripomínajú filmami, videohrami, komiksami, animovanými seriálmi, a okrem nostalgickej pamätníckej slzy už nedokážu z divákov vytisnúť žiadnu emóciu.

Spoločná kniha Františka Gyárfáša a Juraja Malíčka Naše filmové storočie nie je nič pre filmových snobov. Výber filmov, ktoré obaja hodnotia, mal jediné kritérium – aby to bolo dielo, ktoré aspoň jeden z nich dvoch nekriticky miluje. Ten druhý k tomu pripisuje svoj kritický komentár.

Skončime už, do pekla, s vykrádaním osemdesiatych rokov, chcelo sa mi zvolať, keď som prvýkrát videl trailer k filmu Pixels. Pôvodný animovaný kraťas Patricka Jeana, v ktorom svet čelí útoku starých videoherných ikon, sa stal jednou z internetových udalostí roku 2010 a šlo o milú krátku nápaditú snímku, ktorá, ak čosi naozaj nepotrebovala, tak to, aby podľa nej vznikol letný hollywoodsky blockbuster. 

Keď do vesmíru, tak samozrejme na Mars. Z popkultúry o ňom vieme prakticky všetko, čo by sme kedy potrebovali vedieť. Za tých sto rokov, čo je Mars veľmi vďačnou sci-fi témou, už sa stihol stať kadečím, napríklad aj ďalšou zo sovietskych socialistických republík. Stalo sa tak najprv v románe Alexeja Tolstoja Aelita, kráľovná Marsu (1923) a vzápätí v jednom z prvých čistokrvných filmových scifíčok vôbec, rovnomennom sovietskom filme režiséra Jakova Protazanova (1924).