Dnes napíšem o dôležitom človeku z našej histórie. Najprv si vypočujte pesničku What a Wonderful World, aby ste vedeli, s kým máte dočinenia. Keď moja mama niekedy koncom 50. rokov počula Armstronga, nemohla pochopiť, prečo sa mi to páči. Satchmo zbúral estetické kritériá. Jeho „chorý“ hlas presvedčil celý svet, že vie dokonale preniesť emócie. Pred ním existoval jediný ideál bel canto.

Za mojich čias boli Kanárske ostrovy nedosiahnuteľnou destináciou. Dnes je všetko ináč. Nájdete tu toľko Slovákov, že mám obavy o legitímnosť a výsledok prezidentských volieb. Som na Tenerife.

Redakcia nemeckého časopisu Jazz thing pod heslom „Nikdy viac je teraz!“ na svojich stránkach uverejnila myšlienky, ktorými sa jazzový svet pripája k tomu, čo zaznieva celým demokratickým svetom.

Koncom februára ma pozval do Košíc Marián Čekovský. Ja som kedysi poznal Mariánovho otca. Študoval na chemickej fakulte. Práve vtedy, keď ja som bol na stavebnej. Bol to vynikajúci muzikant.

Yebba. Robiť s týmto menom kariéru v našich končinách asi nebude jednoduché. Ale zato v ostatnom svete sa to 29-ročnej americkej speváčke Abigail Elizabeth Smith celkom darí.

„Ak sa s niekým zabudnete jedenkrát, môže sa to stať. Je to jednorazovka, náhoda. Ale ak si to s niekým zopakujete, musí tam byť niečo hlbšie,“ žartuje skladateľ, textár, basgitarista a líder projektu Story Marian Zima na margo novej skladby „Anjel strážnik“, ktorú podobne ako známu pesničku „Bojím sa nočných zvonení“ naspieval Peter Lipa a o zvukovú podobu i klávesové party sa v svojom štúdiu Garage vo Viničnom postaral Peter Preložník.​

A hneď v úvode si úprimne povedzme, že hokej nie je šport, ktorý by hýbal takým počtom ľudí ako futbal, basketbal, motorizmus či tenis. Neviem si predstaviť, že by sa v čase majstrovstiev sveta vo futbale hrala Liga majstrov alebo akákoľvek iná významná súťaž. Tak ako sa teraz hrá NHL. A nielen počas MS, ale aj počas ZOH. To potom nie sú majstrovstvá sveta ani olympiáda.

Liga majstrov sa tento rok končila pozoruhodne. Najmä preto, že ju vyhral Real Madrid. Mužstvo, ktoré sa v tomto ročníku na svoje pomery tak-trocha trápilo, ale tak sa postupne samo nakopalo do vlastného, dajme tomu „sebavedomia“, že sa dokopalo až k rekordnému 14. titulu v najlepšej európskej súťaži.

Ikonického hudobníka, humoristu a herca si aj 23 rokov po smrti pamätajú takmer všetci. Generácia dnešných stredoškolákov však začína mať v slovenských umeleckých legendách medzery. Aspoň tak to ukázala krátka anketa v úvode predstavenia Filip v Divadle Jána Palárika v Trnave.

Toto je anketa o slovenskej hudbe. V dnešnej nekultúrnej dobe je veľmi dôležité priniesť do svojho života pekné veci.