Prezidentke dôveruje 43 percent a nedôveruje 47 percent opýtaných.

V týchto dňoch sme svedkami pohybu na domácej politickej scéne. Vznikajú nové strany a zoskupenia za účelom neprepadnutia hlasov demokratických voličov. Výsledok však môže by presne opačný a existujúce strany môžu spadnúť pod 5-percentnú hranicu.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) presunul rokovanie na marcovú schôdzu.

Je šanca, že voľby dopadnú pozitívne pre Slovensko, pre jeho demokraciu, pre jeho bezpečnosť? Je spoločnosť, postihnutá pocitom ohrozenia, ešte schopná robiť dobré rozhodnutia? Ak áno, skúsme začať od seba.

Najmenej dôveryhodným politikom je šéf OĽaNO Igor Matovič, ktoré nedôveruje až 76 percent Slovákov.

Rád by som písal o bublinách predvolebných kampaní jednotlivých strán či ich predstavách o Slovensku, ale to, čo vidíme a zažívame šesť týždňov pred voľbami, je žaburinec.

Premiér Ľudovít Ódor si vyslúžil druhé miesto s dôverou 33 percent respondentov a nedôverou 39 percent.

Na druhom mieste sa v rebríčku dôveryhodnosti lídrov umiestnil Robert Fico.

Diplomat, ktorý pomáhal Slovensku na ceste do západných štruktúr, kandiduje na prezidenta vo chvíli, keď znovu zápasíme o zásadné hodnoty.

Ivan Korčok si tri desaťročia budoval kariéru diplomata a významným spôsobom sa zaslúžil o to, že Slovensko dnes napriek Mečiarovi, Ficovi či Slotovi patrí na Západ. Dnes kandiduje na hlavu štátu.