Na Slovensko dorazil koronavírus zdanlivo v najhoršom možnom čase – keď sme jednu vládu už nemali a druhú ešte nemali. Napriek tomu sme začiatok krízy zvládli dobre. Marec priniesol dve skutočnosti rozhodujúce z hľadiska ďalšieho vývoja: Matovič má vládu a vláda má Matoviča.

Koronavírus spôsobil, že sme oveľa menej citliví na pomalú a zdanlivo neškodnú stratu slobôd a práv, ktoré nám zaručuje ústava.

Povedal som, že v sobotu a nedeľu nebudem písať denník, že si odpočiniem a so mnou možno aj naši čitatelia. Slovo som ale nedodržal.

Jazyk koronavirózy je jazykom vojny. Ľudstvo šokoval rozsah, rýchlosť šírenia, počet nakazených, obrazy mŕtvych, vynášaných na nosidlách z nemocníc. Vírus zaskočil a vydesil.

Pandémia posilnila diskusiu o nepodmienenom príjme, ktorý automaticky dostane každý. Opatrenie by mohlo zachrániť tisíce domácností a pomôcť rýchlo naštartovať ekonomiku.

„S letnými dovolenkami ešte počkajme a nepodliehajme panike,“ hovorí Zdenka Záhumenská. Zakladateľka cestovateľského projektu Sí, Italy vymýšľa projekty, aby pandémia nepochovala jej sen, ktorý roky budovala.

Stalo sa to, čo sa dalo predpokladať. Matovičom presadené obmedzenia pohybu vyvolali na cestách zbytočný chaos, ničomu to nepomohlo. Kritizuje ho aj Pellegrini, a tentoraz sa nedá robiť nič, len mu dať za pravdu.

Vzdelávanie na diaľku v čase koronakrízy zlyháva. Problém majú najmä deti z chudobných rodín. Televízia by mohla pomôcť.

Najlepšou obranou je skutok, tvrdí dokumentárny film Zlatá zem, ktorý mal nedávno premiéru na RTVS. Príbeh hŕstky odvážnych aktivistov, ktorí sa postavili ropnej spoločnosti, hovorí o tom, prečo sa na severovýchode Slovenska nepodarilo vybudovať ropné veže. Rozprávali sme sa s autorom dokumentu Dominikom Jursom.

Chcel som vytvoriť pamätník – knihu venovanú tým, na ktorých spoločnosť zabudla. Vydal som sa teda za obeťami „budovateľov mieru“ a objavil som skupinu ľudí, ktorí neprejavovali nijaké známky obetí. A tak som prestal stavať pomník a začal hľadať posolstvo – kľúč k slobode.