Na konci epidémií sa nestavali len morové stĺpy, ale aj nové poriadky. Zvykneme sa preto pýtať, aké budú tie, ktoré prídu po pandémii Covid-19. História čiernej smrti zo stredoveku nám však naznačuje, že sa pýtame zle.

Čo všetko dnes vieme o novom koronavíruse? V čom je iný ako bežné chrípky? Postupuje svet rozumne? Dá sa vírus zničiť zastavením štátu? Ako zatiaľ obstálo Slovensko? Odpovedajú virológ Boris Klempa a biológ Peter Celec.

Neuveriteľný mesiac čuším doma. Občas vyleziem niekde na lúku. Bál som sa ako to budem znášať. Zatiaľ je to OK. Hor sa do ďalších dní.

Antropológ, ktorý je takpovediac na stope vírusom. Od svojho výskumného pobytu v Ázii pozorne sleduje „globalizačné choroby“. Pandémie chrípok a koronavírusov svedčia o problematických vzťahoch medzi ľuďmi a zvieratami a vykresľujú obraz sveta, ktorý sa musí naučiť predchádzať nepredvídateľnej budúcnosti. Francúzsky antropológ Frédéric Keck.

Tak ako iní, ani my nie sme krajinou nesmrteľných. Tak ako inde, aj u nás sa zomiera – bez ohľadu na koronavírus. To vieme. A predsa sme v týchto dňoch citlivejší na zomieranie. Ako to?

Dá sa koronavírus poraziť? Vyrieši to znehybnenie krajiny? Kedy začneme chodiť na hokej? Aký postup je rozumný? Odpovedajú mladí vedci Miroslav Gašpárek a Michal Račko, ktorí sa podieľajú na vytváraní modelu šírenia Covid-19 na území Slovenska.

So spolupracovníkmi založil portál Dáta bez pátosu, aby upozornil na to, že pandémiu treba vidieť cez fakty, dáta a stratégie. Krátko pred letom máme celkom slušnú bázu zaočkovaných, hovorí dátový analytik Ivan Bošňák. Znamená to, že ani jeseň nebude už zlá?

Prinášame aktuálny rozhovor s analytikom a zakladateľom portálu Dáta bez pátosu Ivanom Bošňákom. Hovorí o tom, ako situáciu na Slovensku ovplyvnia regionálne rozdiely v počtoch zaočkovaných, a akú jeseň nám pripravia.

Rozhodol tak generálny prokurátor SR.

Je šanca, že páchatelia vraždy dvoch mladých ľudí budú potrestaní a spravodlivosť bude nastolená. Ide však aj o obnovenie dôvery v súdnictvo a v právny systém.