Za socializmu, v čase všeobecného nedostatku, koloval vtip o tom, ako na tabuľu pred zelovocom napísali predavačky kriedou „Dnes máme kapustu!“ a ľudový vtipkár pripísal „Ďalšia ťažká rana svetovému imperializmu!“

U časti verejných činiteľov sú nenávistné prejavy zámerným kalkulom, aby nasadli na vlnu nespokojnosti občanov a pripísali si politické body.

O rodine možno hovoriť aj tárať. Možno ju chrániť ako cieľ sám osebe. Alebo z nej urobiť nástroj, heslo v boji o moc či mediálne „zviditeľnenie“. Nemala byť rodina pôvodne chráneným priestorom záväzkov lásky, úcty a odpustenia? Záleží nám ešte na tom?

Vedec Pavol Čekan bol s nami .pod lampou aj počas pandémie a vtedy cítil aj hnev – lebo vláda, ako povedal, opustila svojich občanov. Dnes pociťuje podobnú emóciu, ale z iných dôvodov: pre nedostatok tolerancie.

Tlak na vládu zo strany Lekárskeho odborového združenia narastá. V hre sú možné výpovede viac ako 2 100 lekárov. Na včerajšom rokovaní sa LOZ s vládou zatiaľ na ich požiadavkách nedohodlo, no rokovania majú pokračovať ďalej.

Menšinová vláda Igora Matoviča vedená Eduardom Hegerom vládne s pomocou a podporou fašistov. Aj tí členovia čoraz menšej koalície, ktorí ešte nedávno vyhlasovali, že vo vláde s podporou fašistov nebudú, teraz mlčia. Čo to znamená pre Slovensko?

Vyjednávania lekárskych odborov s vládou sú na bode mrazu. Igor Matovič tlačovkuje a rozpráva bájky, ktoré majú očierniť lekárov. Tí zas pre istotu ani neprišli na rokovanie. LOZ aj vláda, to sa fakt nehanbíte?

Chemik Róbert Mistrík sa pustil do právnej dišputy. To už je samo o sebe zaujímavý začiatok. Išlo však o vymenovanie rektora Vysokej školy Danubius v Sládkovičove Petra Plavčana, s ktorým mal osobné negatívne skúsenosti ako vedec pre jeho kauzy s eurofondmi, tak dajme tomu.

Roky diplomatickej služby Camerona Muntera po celom svete by vydali na román. V rokoch 1989 až 1991 pôsobil na americkom ministerstve zahraničných vecí ako šéf sekcie pre Československo. Predtým bol v Poľsku, ešte predtým študoval dejiny strednej Európy. Robil veľvyslanca v Srbsku, keď sa osamostatnilo Kosovo.

Petra Pišťanka do „veľkej“ literatúry nepriviezol Pegas na ligotavom koči, ale prenikol do nej ako strojník z hlučnej a nebezpečnej kyslikárne v Slovnafte – podobne, ako si podmanil svoj svet jeho bezškrupulózny hrdina Rácz v kultovom románe Rivers of Babylon. Dnes si pripomíname deviate výročie jeho odchodu z tohto sveta.