Minulý týždeň bol opäť raz politicky zábavný. Len to bola sranda iná, bol to smútok. Nastupuje úradnícka vláda, ktorú niektorí volajú aj prezidentská.

Eduard Heger, ktorý po dlhom trápení vystriedal na poste predsedu vlády chaotika, zákerného človeka, ktorý nemal ani najmenšiu schopnosť zastávať takýto dôležitý post, odchádza tiež.

Edward Lucas sa vyzná vo fungovaní spoločností z rôznych kútov sveta; osobitná náklonnosť ho spája s naším regiónom. Tentoraz sme sa zhovárali o fenoméne dôvery, bez ktorej spoločnosti upadajú a stávajú sa korisťou dravcov. Ako ju budovať? Odkiaľ si brať príklad?

Vstup Slovenska do Európskej únie je súčasťou úspešného príbehu Slovenska, ktoré sa na konci 90. rokov vymanilo z mečiarizmu a následne uskutočnilo zásadné reformy.

Čo sa to len deje v slovenskom tenise?! V bývalom milionárskom a elitárskom športe, ktorý sa dnes radí medzi amatérske, lacné, dostupné. Dokonca je dostupný aj deťom v školách.

Kvůli rychlému technologickému vývoji se naše země dostávají do situace, v níž bude velmi záležet na kvalitě politické reprezentace. Pokud půjde všechno jak doposud, skončí Slovensko a Česko velmi zle.

Všimli ste si? Zatiaľ čo Matovič páli po Hegerovi, Heger po Sulíkovi, Fico po prezidentke a fašisti po všetkých, jediný, kto v tichosti prezlieka koaličný kabát a pretláča parlamentom svoje záujmy je Boris Kollár.

Slovensko je už dnes so zásobami plynu na tom lepšie ako takmer všetky krajiny EÚ – aj keby mali svoje zásobníky naplnené na 100 %. A to teda nemajú.

Slovensko bude mať úradnícku vládu a je to štandardný postup, ústavný, dokonca môže krajine pomôcť. No je to aj moment, ktorý odhaľuje veľa o nás, našich postojoch a perspektívach. Ba možno sme svedkami až generačného zlyhania.

Za určitých okolností, to môže byť práve bývalý predseda vlády. Len musí prestať s váhním a konať, keď sa naplní čas na zásadné rozhodnutie.