Postkomunistický vývoj v strednej Európe vrátane Slovenska je mimoriadnym úspechom. A nielen pre osobné a politické slobody, ktorým sa všetci tešíme.

Koľko je u nás Rómov Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Prešovskou univerzitou zverejnilo Atlas rómskych komunít. Jeho zmyslom je poskytnúť štátu, samospráve, ale aj mimovládnym organizáciám či odbornej verejnosti detailné informácie o rómskej menšine, aby bolo možné efektívne zacieliť riešenia jej situácie.

Podpísané, čo ďalej? Minulý týždeň podpísali s Európskou úniou dohodu o voľnom obchode tri krajiny, ktoré boli v 20. storočí súčasťou Sovietskeho zväzu: Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko. Túto dohodu v novembri minulého roku odmietol vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč, keď sa podriadil Rusku.

S novym godom! Novoročný prejav ruského prezidenta zacementoval smer zahraničnej politiky, ktorá bola v roku 2014 zdrojom obáv. Vladimír Putin označil anexiu Krymu za návrat polostrova k vlasti. Zdôraznil, že ruská láska k vlasti sa prejavila v „bratskej podpore obyvateľom Krymu a Sevastopoľa, keď sa tí rozhodli pre návrat domov“. Novoruská vízia prezidenta je neochvejná napriek sankciám.

Začiatkom novembra vystúpil na košickom festivale Ars nova Gidon Kremer. Svetoznámy lotyšský huslista, ktorý patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti klasickej hudby, je príkladom toho, že interpret neoslovuje svet len svojím umením, ale aj názormi a postojmi.

Slovenský architekt, ktorý má vďaka otcovi aj gruzínske korene a pre nás netradičné meno, si tento rok nemôže sťažovať na neúspech. Irakli Eristavi totiž zbiera ceny, kade chodí. Môžu za to košické Kasárne/Kulturpark.

Ako novinár v Rádiu Slobodná Európa sa venoval najmä Rusku. Keď ho ovládol Putin, Rusko ho prestalo zaujímať. Roky sa potom zaoberal konfliktom v bývalej Juhoslávii. Dnes ho najviac zaujíma to, čo sa deje v strednej Európe. Milan Nič.

Summit NATO Vo Walese sa konal summit NATO na pozadí vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. V piatok sa dohodlo vytvorenie síl rýchlej reakcie, ktoré by mali tritisíc až päťtisíc vojakov a boli by schopné nasadenia v priebehu dvoch, troch dní. Je to signál pre krajiny východnej Európy, čo patrili do sféry sovietskeho vplyvu – osobitne pre pobaltské republiky a pre Poľsko –, že NATO je pripravené na ich obranu.

Ešte začiatkom roka vyhlásil ruský analytik Andrej Piontkovskij, že po tom, čo Západ strávil ruskú agresiu voči Gruzínsku a Ukrajine, ďalšími cieľmi budú pobaltské štáty. Nedávno sa s ním zhodol Sergej Markov, poradca Vladimíra Putina. Pobaltie sa má báť Ruska. Obaja môžu mať čoskoro pravdu.

„Bohatstvo neplynie z toho, že prepadneme majetky druhých, ale spočíva v tom, že dokážeme svoje vlastné majetky zhodnocovať,“ povedal Talleyrand v roku 1792.