Tak som v polovici. V polovici kalendárneho roka 2024. Na začiatku roka som sa slobodne a samostatne rozhodol, že budem každý týždeň prispievať do .týždňa. Nie je to pre mňa jednoduché, najmä preto, lebo som to nikdy predtým nerobil.

Môžeme sa právom sťažovať na domáce pomery, no niečo znepokojivé sa deje aj s ostatným svetom. Aj v demokraciách zaznievajú z najvyšších pozícií prejavy militantnej iracionality. Vydržia to zastupiteľské inštitúcie? Vydržíme to my?

Nesloboda nie je naveky, práve naopak, nesloboda je vnútorne nestabilný systém. Aby však padol, obhajcovia slobody musia rešpektovať realitu a nájsť odvahu k autentickosti. Dokážu to?

Na Slovensku sa roky riešia základné otázky – nekradnúť, neklamať, neunášať a nevraždiť. A nepatriť do neslobodného ruského sveta. Zrazu však bojujeme o ešte základnejšie pravdy: Zem nie je plochá, očkovanie pomáha. Čo sa to deje? Pod lampou je sociológ Michal Vašečka.

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Septembrové parlamentné voľby môžu priniesť príklon Slovenska k Východu. Mladí voliči by tomu mohli zabrániť – ale majú záujem pracovať na zlepšení spoločnosti a má spoločnosť záujem o nich? A je to problém len u nás?

Slovensko má nejasnú budúcnosť. Pri voľbách, ale nielen tam, o nej rozhodne aj to, aká mladá generácia tu vzniká a ako sa chopí iniciatívy. Problémom je však pesimizmus mladých, dá sa im s tým nejako pomôcť? Hovoríme s Michalom Vašečkom a Katarínou Čavojskou.

Za desiatky hodín rozhodneme, aké chceme Slovensko v nasledujúcich rokoch. Rozhoduje každý hlas, a to aj vtedy, ak by to nebolo také tesné ako dnes. Náš hlas je našou predstavou o krajine a tá tu ostane bez ohľadu na volebný výsledok.

Niekedy tu vládne pocit, že je všetko odsúdené na neúspech. Taký pocit je nebezpečný a podrážame si ním nohy skôr, ako niekam vykročíme. .týždeň je pevne presvedčený, že Slovensko môže byť úspešné, a v niečom už aj je. K úspechom, ktoré táto krajina dosiahla a dosahuje, patrí Globsec. Tu je jeho príbeh.