Nie, tento článok nemá nič spoločné s reláciou Štefana Hríba. Je to príbeh jednej filmovej spoločnosti, ktorá má tú lampu v logu. Pixar.

Podružnosti ako vojna či zápas o spravodlivosť išli bokom a konečne sme riešili podstatné veci – útok na drevenú búdku, či dve bozkávajúce sa ženy v televízii. Ako sa na ne pozerať? Najlepšie vo vysokom rozlíšení.

Ceny aj teploty stúpajú stále vyššie. A náš neomylný inštinkt nám šepká, že by to mal vyriešiť štát. A kým nám nenapadne požadovať aj kino zadarmo, budeme si musieť kúpiť lístky, aby sme mohli na chvíľu uniknúť do sveta snov a fantázie.

Parafrázujúc klasika – to, čo okolo seba vidíme, je láska iná, je to nenávisť. A preto radšej zájdime do kina, tam je tej ozajstnej lásky naozaj dosť. K ľudom aj zvieratám. A všetko v medziach slušnosti, žiadny Blaha preskakujúci ploty.

Ľudia otupejevjájú a tak aj špeciálna operácia prestáva byť špeciálnou, zovšednieva a do popredia sa opäť dostávajú iné témy. Ak práve neriešite hokej alebo zvýšenie dávok pre Kollára (pro-rodinné), možno vás zaujíma, čo je nové v kine.

Je zaujímavé, že zatiaľ čo účasť ruských športovcov na medzinárodných súťažiach sa zakazuje, vo filme (a kultúre všeobecne) takéto snahy zatiaľ veľmi nebadať. A pritom už Lenin chápal, aký je film pre súdruhov dôležitý.

Už 33 rokov nám nikto nediktuje, ktorý film či seriál je dostatočne ideovo čistý, aby nám bolo dovolené si ho pozrieť. Dokonca máme možnosť nostalgicky si zaspomínať na staré dobré časy pri sympatickom eštebákovi Majorovi Zemanovi.

Počas komunizmu bol človek často odkázaný pochopiť veci medzi riadkami. Napríklad dočasným pobytom sovietskych vojsk sa v skutočnosti myslel pobyt trvalý. Ešteže sa našli nechápaví ľudia, ktorí tú dočasnosť zobrali doslovne.

Podľa nedávneho prieskumu vraj len 26 percent Slovákov dôveruje médiám. Tú správu berieme, samozrejme, s veľkou rezervou – lebo bola uverejnená v médiách. Navyše pri tom čísle a úrovni vzdelania u nás si niektorí povieme, že toľko nás ani nie je.

Zážitkové atrakcie. Popri výlete balónom či zoskoku padákom sa dá zaplatiť aj hodinka bagrovania. Škoda, že Pavlínka kúpila Igorovi práve to, a nie ten zoskok padákom. Určite by to dopadlo lepšie a hlavne bez diery ako po bagrovaní.