Syn známeho jazzového kontrabasistu Štefana „Pištu“ Bartuša Alan sa objavil na scéne pred siedmimi rokmi so svojím triom ako šestnásťročný zrelý umelec. Minuloročným februárovým koncertom, ktorý bol zároveň oslavou jeho 22. narodenín a uvedením sólového albumu Solology, dokázal, ako ďaleko je a ako veľmi vážne ho treba brať.
Pred dvoma desaťročiami vznikol časopis .týždeň, ale začiatok jeho príbehu je ešte hlbšie. A čo bude ďalej? So Slovenskom, jeho umelcami, jeho uvažujúcou časťou, jeho slobodou?
Nové filmy v kinách sa zaoberajú naozaj závažnými témami. Na svoje si prídu fanúšikovia eutanázie, neposlušným lekárom odporučíme drámu z väzenského prostredia a fanúšikov predsedu určite poteší motív vyrábania nepriateľov.
Príbeh Alsu sme sledovali so zatajeným dychom a modlitbami. Minulý rok odcestovala do Ruska navštíviť chorú matku a skončila vo väzení. Dôvody boli formálne, skutočná príčina jasná: Alsu Kurmaševová má aj americké občianstvo a pracuje v Rádiu Slobodná Európa.
Vo svete je veľa spoločenstiev poznačených hlbokými spormi. Vybrať si ako príklad úspešného prekonania takýchto sporov Severné Írsko je možno trochu ošemetné, ale predsa podnetné.
Sme účastníci vzniku nového sveta. Premiestňujúce sa kryhy do seba vrážajú, vŕšia sa na seba, prevaľujú sa. Na opis premien sprevádzajúcich prechod zo starého do nového sveta používame starý jazyk. Ten jazyk Fukuyamu, Harariho, Pinkera je stále menej platný. No iný nemáme.
„Keď ja som bol v tvojom veku...“ zarazím sa, zahryznem si do jazyka, vetu nedokončím a radšej ticho akceptujem ďalšie svoje rodičovské pedagogické zlyhanie.
V súvislosti s antisemitom, neonacistom a extrémistom Danielom Bombicom si predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová zamudrovala o novinároch. Ani Machala by to nepovedal lepšie.
