Na počiatku boli veľké očakávania lepšieho sveta, plného priateľskej komunikácie, ku ktorému nás mali posunúť sociálne siete. Realitou sa stali spory, zloba a manipulácie. Dá sa s tým ešte niečo robiť?

Ničia sociálne siete pravdu? Ako ich zneužívajú politici? Prečo sa na Facebooku odohráva najviac hrubých hádok? Nemali by sme sa od tohto „matrixu“ odstrihnúť? Odpovedá sociológ Michal Vašečka.

„Robert Fico je ochotný udělat cokoli, jen aby překryl to, že si pouze chrání svůj zadek,“ říká v rozhovoru pro deník FORUM 24 bývalý slovenský předseda vlády Mikuláš Dzurinda, který je nově členem mezinárodní pracovní skupiny pro bezpečnostní architekturu Evropy. Současného slovenského premiéra má za slabocha, kterého bychom neměli brát vážně. Dzurinda zároveň varuje, že se evropské země chovají jako černí pasažéři a klienti, kteří neplatí, ne jako spojenci.

Informovala o tom na sociálnej sieti s tým, že už nevie reprezentovať krajinu, ktorej prestala rozumieť.

Juraj Blanár, poslušný vykonávateľ Ficových príkazov uzavrel priateľstvo s Ruskom a obnovuje dobré vzťahy. Pľujeme na Ukrajinu.

Schôdzka sa uskutočnila v ten istý deň ako pohreb Alexeja Navaľného.

Slováci budú 8. júna voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie.

Označovat a nálepkovat Ukrajince dnes jako banderovce a fašisty je stejné, jako bych současný český národ označoval za husity nebo legionáře. Je to snadno vyvratitelný blábol, říká vojenský historik Tomáš Řepa. Ve chvíli, kdy připustíme, aby se z historických událostí stala zbraň propagandy, skončí to jedině bojem všech proti všem, dodává s tím, že právě to bylo a zůstává oblíbenou zbraní Rusů, ať už za Stalina, nebo za Putina.

„Rasová neznášanlivosť voči Rómom súvisela s vtedajšími predstavami, podľa ktorých šlo len o zlodejov a lenivých spoluobčanov žijúcich na úkor slušnej spoločnosti. Sama osebe však nedokáže vysvetliť, prečo došlo k takémuto násiliu práve v danom okamihu a práve v malej poľnohospodárskej dedinke na západnom Slovensku,“ píše vo svojej práci český historik Pavel Baloun.

Roky diplomatickej služby Camerona Muntera po celom svete by vydali na román. V rokoch 1989 až 1991 pôsobil na americkom ministerstve zahraničných vecí ako šéf sekcie pre Československo. Predtým bol v Poľsku, ešte predtým študoval dejiny strednej Európy. Robil veľvyslanca v Srbsku, keď sa osamostatnilo Kosovo.