Redaktori .týždňa odišli za reportážou do Kambodže. Zisťovali, v akom stave je krajina a ako sú na tom deti nakazené vírusom AIDS.

Jednou z najťažších vecí pri práci s ľuďmi bez domova sú pre mňa premárnené životy. Keď vidím všade prázdnotu, najviac mi pomáha Antóniova rada, ktorú mi stihol dať pred smrťou: „Ber ich ako synov“.   

Sisa Michalidesová je ojedinelá, hlavne džezová skladateľka, hudobníčka i divadelníčka. Jej tvorbu počas detstva a dospievania ovplyvnili významní slovenskí umelci. V osemnástich sa vinou onkologického ochorenia ocitla na prahu života a smrti. Odvtedy jej tvorbu ovplyvňuje dotyk so smrťou.

Počas sviatkov sú naši chlapi šťastnejší. Pozornosť ľudí zvonka, darčeky, oplátky, koláče a plné hrnce kapustnice im dávajú pocit domova.

Prečo sa niektorí kresťania správajú ako majitelia pravdy a niektorí liberáli ako evolučne vyvinutejší druh? Prečo sa ľavica a pravica čoraz viac posúvajú k extrémizmu? Diskusia o slobode, liberálnej demokracii, prenasledovaní náboženských skupín a hrozbe populizmu v oboch názorových táboroch.

Čo sa nachádzalo na „motákoch“ Mariána Kočnera z väzenia a na koho sa obracal s očakávaním pomoci?

Kambodža nepotrebuje bieleho muža s almužnou. Namiesto odrobiniek západného sveta jej chýba profesionálna pomoc v boji s chudobou a ochrana pred ekonomicko-politickou kolonizáciou Číny. Čo v tejto zvláštnej krajine objavili naši redaktori? Nesmierne utrpenie a tichú nádej.

Situáciu v bani ČSM Sever v obci Stonava neďaleko Karvinej sa na Štedrý deň podarilo dostať pod kontrolu. Výbuch metánu a následný požiar neprežilo trinásť baníkov, dvanásti boli Poliaci. Ide doposiaľ o najpočetnejšie úmrtie cudzincov a najväčšiu banícku tragédiu od vzniku Českej republiky.

Nie každý z nás má miesto, kde môže osláviť vianočné sviatky v pokoji a pohodlí. V útulku Resoty však aj tri roky po smrti svojho zakladateľa Antona Srholca pomáhajú bezdomovcom, ktorí tento luxus nemajú. Čo si najviac želajú a prečo im nie je smutno?

Nie každý z nás má miesto, kde môže osláviť vianočné sviatky v pokoji a pohodlí. V útulku Resoty však aj tri roky po smrti svojho zakladateľa Antona Srholca pomáhajú bezdomovcom, ktorí tento luxus nemajú. Čo si najviac želajú a prečo im nie je smutno?