Mnoho potrebných zmien sa sotva zrealizovalo s krehkými výsledkami, a dnešná vláda nás zase vracia späť. Kam až? Čelíme pomste za rok 1989? Dokáže opozícia nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o základné princípy slobodného zriadenia?

Predstavitelia koalície zneužívali podľa Kolíkovej úmrtie Lučanského na šírenie konšpirácií a klamstiev.

Susko sa na adresu prokurátorov bývalej špeciálnej prokuratúry vyjadril v reakcii na kritickú správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku.

Dezinformační aktéri radi využívajú techniku „vykopnú má dverami, vrátim sa oknom“. Najradšej ju majú postavičky z Kulturblogu.

Desiatky rokov tvoril na okraji. Predal dedičstvo, aby mohol pokračovať. Zomrel, lebo už nevládal. O Blahovi Uhlárovi a slobodnej kultúre hovoria Lucia Piussi a Peter Zajac.

Kultúra je v súčasnosti postavená pred neľahkú úlohu – brániť seba, svoju slobodu a nezávislosť. Presne o to sa snažil aj Blaho Uhlár, režisér a dramatik, ktorý založil divadlo Stoka. Aký je jeho odkaz kultúre a ako by sme mali vnímať jej slobodu?

V rámci témy venovanej Blahovi Uhlárovi oslovil .týždeň viacerých umelcov pôsobiacich na Slovensku aj v zahraničí s dvomi otázkami týkajúcimi sa vzťahu štátu a kultúry. „Ako vnímate postoj štátu ku kultúre? Je jeho podstatou opora, alebo skôr kontrola?"

Keď som sa dozvedel, že Julia Sherwood, pre nás Julka Kalinová, sa spolu so svojou dcérou Miriam rozhodli, že si pripomenú storočnicu od narodenia svojej mamy a starej mamy, rozprúdil sa mi v hlave vír nesúrodých spomienok, spojených aj s videosvedectvom, ktoré sme s Agnešou nahrávali pre projekt orálnej histórie.

Redukcia jednotlivca na položku, odstránenie prejavov individuality, a najmä maximálne potlačenie slobody – to boli ciele štátu v období tzv. normalizácie. Ako to prežívali tí, ktorí útlak zažili na vlastnej koži? A ako to porovnávajú s dneškom?

Keď som začiatkom júna natrafila na správu o tom, že Kultúrne centrum Eleuzína v Banskej Štiavnici organizuje letnú univerzitu a jej témou je etika a vnímanie dobrého života, bola som veľmi rýchlo presvedčená o tom, že chcem prvý júlový týždeň stráviť v stredoslovenskom striebornom meste. Deň pred odchodom stojac nad kufrom som však znervóznela natoľko, že som zvažovala svoju účasť prehodnotiť – bála som sa nových ľudí, nového prostredia, nových problémov. To, že som ale svoj dvadsať-kilový kufor predsa len do Štiavnice dotiahla a výzvu, ktorou LUE bola, prijala, bolo najlepšie rozhodnutie, aké som za dlhý čas urobila.