Rétorika Roberta Fica vo vzťahu k ukrajinskej kríze predstavuje najhoršie vykoľajenie zahraničnej politiky od Mečiarovho „ak nás nezoberú na Západe, obrátime sa na Východ“.

Aktuálny poplach a vresk okolo druhého dôchodkového piliera, ktoré znovu raz rozpútali Fico a jeho ľudia, je typicky iracionálnou hystériou slovenskej politiky.

Maďarskom otriasa najväčší škandál jeho demokratickej éry. Zákaz vstupu na územie Spojených štátov pre šesť vysokých úradníkov by bol sám osebe dosť. Ale je to ešte horšie.

Je možné, že na túto zimu kolektívna pamäť Slovenska nezabudne. Krátenie dodávky plynu o 50 percent, ktoré hlásili z SPP, totiž nebolo posledným ťahom Gazpromu na plynovom fronte.

Skutočnosť, že na oslavy SNP nepríde osobne Vladimír Putin, ale „iba“ ruský minister obrany Šojgu, nijako nezmenšuje nevhodnosť pozvania a celej tejto návštevy.

Aj keď ukrajinský zápas o geopolitickú príslušnosť sa s Maďarskom zatiaľ nedá porovnávať, Orbánov špagát medzi Úniou a Ruskom nám prirába druhého suseda, nad ktorým visí otáznik.

Schválenie rozpočtu v Národnej rade odkleplo nový deficit nielen vo vzťahu k HDP, ale i v kvalite verejnej politiky. Rekordne krátka rozprava, aká v histórii tzv. zákonov roka nemá precedens, dokonale kontrastovala s vášnivými viacdennými diskusiami o definícii manželstva či regulácii školských bufetov.

Ako už niekoľkokrát v minulosti, i toto veľmi okrúhle výročie Novembra neprežíva Slovensko v znamení slávnostnej atmosféry, ale skôr v takte ponurej a frustrovanej nálady.

Médiá i politická verejnosť sledujú tvorbu novej Európskej komisie. V réžii Junckera a bruselského parlamentu beží šachovanie, testovanie síl a opatrné poťahovanie figúrami.

Energetika je najstrategickejšie odvetvie hospodárstva, keďže úzka skupina dominantných hráčov môže napriek pokusom o liberalizáciu ovplyvňovať život v štáte.