„Slováci historicky k Západu nepatřili a těch pár období po roce 1918, kdy se to začalo měnit, bylo příliš krátkých, abychom o nich dnes mohli mluvit jako o jasně prozápadně orientované společnosti,“ říká v rozhovoru pro deník FORUM 24 spisovatel a publicista Pavel Kosatík, který je mimo jiné autorem knih Slovenské století a Slovensko 30 let poté.

Dnes je to 20 rokov, čo sme sa stali členmi Únie. Európskej únie. Našej únie. Pred 20 rokmi sme sa po dlhom čase snaženia stali súčasťou sveta, kde sme vždy mali patriť a z ktorého nás vytrhli naši sovietski (alias russkí) „osloboditelia“ a ich domáci kolaboranti. Takí, ako birmovaní komunisti.

Ak sa dohodneme, že kvalitná kultúra potrebuje v takej malej krajine, ako je tá naša, podporu štátu, asi budete súhlasiť s tým, že FPU (Fond na podporu umenia) je veľmi osožná inštitúcia.

Andrej Danko uviedol, že SNS považuje za dôležité zmeniť rokovací poriadok Národnej rady.

Tá Pohoda sa jednoducho nedá nespomenúť. To je to posledné, čo sme chceli/mohli očakávať. Vtedy, keď sa nešťastie stalo prvý raz, na to doplatil aj syn môjho priateľa.

Kultúra je v súčasnosti postavená pred neľahkú úlohu – brániť seba, svoju slobodu a nezávislosť. Presne o to sa snažil aj Blaho Uhlár, režisér a dramatik, ktorý založil divadlo Stoka. Aký je jeho odkaz kultúre a ako by sme mali vnímať jej slobodu?

Dnešnými filmovými novinkami vzdáme hold predsedovi a jeho politike a budeme to hrať na všetky štyri svetové strany. Najprv sa pokúsime postaviť hrádzu liberalizmu prichádzajúcemu zo Západu. Priamo zo srdca jeho skazenosti – Hollywoodu.

Desiatky rokov tvoril na okraji. Predal dedičstvo, aby mohol pokračovať. Zomrel, lebo už nevládal. O Blahovi Uhlárovi a slobodnej kultúre hovoria Lucia Piussi a Peter Zajac.

Ako uviedol denník Sme, dôvody zatiaľ nie sú známe.

Kto sme? Patríme na Východ? Západ? Alebo sme súčasť Východu, ktorý sa omylom ocitol na Západe? Chutí nám sloboda alebo nás fascinujú despocie? Zaujíma nás sloboda alebo radi podliehane brutalite más? A kam to vlastne ideme?