Od tajnej Ficovej návštevy u Putina uplynulo len niekoľko dní, ale všetci si uvedomujeme, že žijeme v inom svete. Jej načasovanie tesne pred Vianocami nebolo náhodné. Slovensko prežíva vianočné a novoročné sviatky a do normálneho pracovného režimu sa vráti až v januári. A Ficovi vládni agenti si myslia, že dovtedy sa všetko utíši.

Najnovšie sa o tom, s kým vlastne Rusko vedie vojnu, mohli presvedčiť obyvatelia Fínska a Estónska.

Po sviatkoch skúsim úvahu o verejných financiách trocha inak. Aj o konsolidačnom potenciáli našej duše.

„Kultúra sa podľa mňa v Severnej Amerike prestala rozvíjať, keď USA vyhostili Charlieho Chaplina, a zanikla, keď si zastrelili prezidenta.“ Milan Sládek

Je ľahké strácať zo zreteľa podstatné veci, keď nás zahlcujú nepodstatné. Ale ešte ľahšie je strácať zo zreteľa podstatné veci, keď okolo nás bujnejú aj tie, ktoré síce nie sú nepodstatné, ale nie sú ani otázkami života a smrti.

Danko neverí v principiálnosť prezidenta Petra Pellegriniho, verí však, že aj v Hlase-SD je mnoho slušných a dobrých ľudí.

Slovensko čelí životným otázkam. Tá hlavná je, kam patríme ako krajina. Sme súčasťou Západu? Môžeme prepadnúť do sféry ruského vplyvu? Potrebujeme nový jazyk a nové činy, aby sme čelili novým hrozbám? Hovorí Peter Zajac, muž Novembra a neochvejný zástanca slobody.

Od rozdelenia česko-slovenského štátu uplynie čoskoro 31 rokov. Odvtedy sme akoby oscilovali medzi vzájomným približovaním a vzďaľovaním. Dnes sa opäť vzďaľujeme. Alebo... Ako to vidia zainteresovaní z oboch strán?

Stretli sme sa kedysi dávno, v roku 2009, na lokálnom festivale v Zaježovej. Celkom dobre sme sa poznali s jej mužom Romanom Kraicom a bleskurýchle som sa skamarátil aj s ňou – Ildikó Kali.

Prečo je Slovensko také, aké je? Aké vlastne je a môže byť lepšie? Odpovede na tieto otázky nám v dobe geopolitických otrasov môžu zachrániť – nielen obrazne – kožu. Hľadali sme ich aj v rozhovore s popredným českým intelektuálom, autorom vynikajúcej knihy Slovenské století, Pavlom Kosatíkom.