Film Miloslava Luthera Spiaci účet (2024) hovorí o tom, čo by sme mohli nazvať slovenskou povahou, založenou na polopravdách, ktoré sú často horšie ako lži.

Akoby u nás vznikala nová frontová línia alebo klíčiaca železná opona. Zatiaľ sa to odohráva „len“ prostriedkami hybridnej vojny. K nej patrí neistota: Čo bude? Sme v bezpečí? Nie sme? Kto za to môže?

Když se koncem 90. let provalila aféra prezidenta Clintona se stážistkou, slyšitelným námětem politických diskuzí a následující prezidentské kampaně bylo „znesvěcení“ Oválné pracovny Bílého domu.

Do baru vojde žena, usadí sa, no nič si neobjedná, pretože nemá peniaze. Empatický barman Donny jej ponúkne čaj na účet podniku. Z ich konverzácie vyplynie veľa otázok. Prečo si právnička a vládna poradkyňa nemôže dovoliť kúpiť čaj?

Bol prezidentom policajného zboru, a preto vie o bezpečnosti Slovenska veľmi veľa. Dnes sa obáva, že sa sami vydávame do rúk zločinu a agresora. Štefan Hamran.

S tým neslýchaným by som bol opatrnejší, lebo zasa Jarre už dlho nie je až taký obrovský inovátor, čo sa týka hudby samotnej, ale to, čo sme videli, bolo niečo úplne mimoriadne a pre mnohých zrejme najväčšia audiovizuálna šou ich života. Pre mňa určite. Veď aj preto som tam šiel.

Svoj komentár vždy píšem na poslednú možnú chvíľu – v stredu poobede. Niežeby nebolo dovtedy o čom, ale nikdy neviem, čo sa ešte zomelie a chcem ho mať čo najaktuálnejší. To, že bude tou najaktuálnejšou informáciou postrelenie predsedu vlády, som si nikdy nepomyslela.

Vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputovej prinášame v plnom znení.

Na začiatku si doprajeme trochu šikany. Vládnu nám opice, ktoré prekrúcajú históriu kvôli posilneniu vlastnej moci. Drsný politický komentár? Nie, to len do kín prichádza ďalšie pokračovanie slávnej filmovej série Planéta opíc.

Samuel Pryor bol šéfom Pan American Airports. Firmy, ktorú Trippe založil, keď dostal od vlády USA 12 miliónov dolárov, aby v Južnej Amerike úplne verejne postavil dvadsaťpäť letísk, ktorých tajným účelom bolo v prípade potreby slúžiť americkému vojenskému letectvu. Na Rooseveltov príkaz a Trippeho pokyn mal Pryor po vstupe USA do vojny zrazu 90 miliónov dolárov a úlohu postaviť letísk päťdesiat. Navyše musel už jestvujúce zásadným spôsobom rozšíriť a dovybaviť.