Po sviatkoch ostala vo mne trčať Pilátova otázka: „Čo je pravda?“ Bez lacného moralizovania sa k nej hlásia iné otázky: Stačí na ňu obyčajná zhoda veci s rozumom? Čo je tá čiastková pravda o pádoch lietadiel, o ukrajinsko-ruskom konflikte, o kupovaní športových zápasov, o vyberaní veľkých peňazí za sviatosti na území Prešova atď.?

Grafický dizajnér, multimediálny výtvarník Ján Šicko vníma dizajn ako službu. Popri grafickom dizajne a učení na VŠVU sa venuje voľnej tvorbe, jeho interaktívne projekcie sú súčasťou predstavení SĽUK-u, Konvergencií aj ekumenických bohoslužieb.

Bol som navštíviť rodinu na prešovskom sídlisku skečov. Parkovacie miesta boli beznádejne vypredané. Napokon som kriticky zaparkoval o dva bloky ďalej. Zarazilo ma, že za riadne zaparkovanými autami pred činžiakom v tesnom závese kolmo na ich karosérie parkujú iné autá, ktoré tým prvým zabraňujú vycúvať. Pýtal som sa svojich hostiteľov ako je možný taký spôsob parkovania? Alebo tam sa už po fajronte zásadne nejazdí? Napodiv som dostal vskutku nečakanú odpoveď.

Prítomnosť mamy v mojom živote bola vždy silným argumentom Boha o jeho láskavej starostlivosti. Mama je predsa ostrovom, kde sa dá kotviť, keď nás bičujú životné búrky. Áno, poznáme aj pojem krkavčej matky. Reportáže o nich v televíziách sú vždy sprevádzané trápnou poznámkou, že nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov. Inými slovami, teraz všetci hľaďte na obrazovku. Ale spomedzi všetkých je minimum takto zlyhávajúcich mám.

Včera si katolíci pripomenuli nedeľu Dobrého Pastiera. Zaznievali prosby za nové kňazské povolania a aby tí, čo kňazmi sú, boli duchovne na výške. Slovné spojenie dobrý pastier implikuje, že všetci, o ktorých sa má pastier starať, sú ovce. Znie to pejoratívne pre naše uši, avšak len dovtedy, kým nevystúpi pápež František a neprehovorí jasne do srdca kňazov: „Dobrý pastier má páchnuť ovcami.“ To sa už inak počuje a chápe.

Nie je zomieranie ako zomieranie. Iba jedno totiž hovorí o nádeji, ktorá nezahanbuje. Ak dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. V prípade pápeža Františka to platí dupľovane. Jeho obľúbenosť v médiách je super! Má tak príležitosť povedať svetu o kresťanských hodnotách. Teraz k faktom: Keď nechcel odsúdiť homosexuálov, ale vyzýval na úctu k nim, treba podotknúť, že takto to vidí aj drvivá väčšina slovenských kňazov ešte od čias Wojtylu, lebo aj vnútri cirkvi ich máme relatívne dosť. Stalo sa niečo bombastické, keď pápež pokrstil dieťa slobodnej matke? Vôbec nič!

V jasličkách si môžeš s Bohom potykať, alebo s ním naložiť, ako len chceš. O tom bol Herodov pokus. Existuje tiež legenda o chlapcovi mocného miestodržiteľa v Judsku. Tento 13-ročný nezbedník hodil raz pečené kurča, pripravené otcovi k obedu, psovi. Zhrozená matka ho rýchlo poslala na trh nakúpiť potraviny. Chce urobiť náhradný obed, pretože vie, že chlapec má pri otcovi sparťanskú výchovu.

Ako chlapec som sa cestou z kostola zvykol zastaviť pri dome u krstných rodičov. Pomáhať pri betónovaní. Krstná mama mi vždy riekla: „Choď sa pekne prezliecť do pracovného a potom príď, lebo kto chce byť elegantný vždy, nie je nikdy.“ Myslím, že táto múdrosť platí aj pre iné aspekty života. Kto chce byť vždy pekný, tak jeho peknote neuveria ani v čase, keď by objektívne mala zažiariť. Kto býva permanentne kriticky rozdrapený, nikto ho nezapočuje vtedy, keď bude mať ako jediný pravdu.

Sedím na ozrutnom pni zrezaného buka. Poddávam sa nástojčivosti slnka, ktoré mi pomedzi konáre priviera viečka. Ťaženie dreva po kalamite a nakladanie na V3-esku je otrocká robota. Ale keď sa nás pred Vianocami zima opýta, čo sme robili v lete, už máme odpoveď. Teraz však auto odviezlo drevo do kláštora, a tak máme prestávku. Tu na pni je nenormálna pohoda, svieži závan lesa v príjemnom polosne mi listuje v myšlienkach. Prehrabáva správy posledných dní: Ako si užiť leto bez peňazí, Výfukových plynov pribúda, Máme tu civilizačný úpadok, Kanibal Suaréz dohral, Be zák bol chvíľu s pápežom, Babiša zachránil kamarát z Štb... atď...

Všade počúvam, že ak na Slovensku budú uzákonené homosexuálne manželstvá, urobíme veľký pokrok v rovnosti ľudí. A práve cirkev je označovaná za ukrutnú brzdu tejto rovnosti. Keby som chcel na to zareagovať po kresťansky, tak poviem prekvapivú skutočnosť, že práve kresťanstvo ako jediné zastáva absolútnu rovnosť. Lebo Ježiš Kristus trpel na kríži za všetkých ľudí, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.