Regulácia brzdí schátranú európsku ekonomiku – a z krízy by jej preto najviac pomohla dôkladná regulačná reforma.

Každý nový deň súčasnej krízy prináša udalosti, ktoré boli ešte pre pár rokmi nemysliteľné. Nedávno napríklad Wolfgang Schäuble, nemecký minister financií, kritizoval ústavný súd svojej vlastnej krajiny za to, ako pomaly rozhoduje vo veci trvalého eurovalu.

Americká herečka Mae Westová zvykla hovoriť, že keď mala na výber medzi dvoma zlami, vždy si vybrala to zlo, ktoré ešte neskúsila. Takáto rada pre život je možno nezodpovedná, ale rovnako je nezodpovedná snaha európskych lídrov skúšať to isté zlo stále dokola.

Tí, ktorí si na základe niekoľkých úspešných dlhopisových aukcií na začiatku tohto roku mysleli, že dlhová kríza v eurozóne sa vyriešila – aj vďaka dočasnému a trvalému eurovalu – sú na omyle. Úspech týchto aukcií bol do značnej miery výsledkom účasti Európskej centrálnej banky, ktorá však pre svoju angažovanosť čelí rastúcej kritike.

V politických debatách sa často predpokladá, že materiálna rovnosť je žiaduca. Zvyčajne bez hlbšieho zdôvodnenia. Materiálna rovnosť, špecificky rovnosť v nominálnych príjmoch, by však nemala byť samozrejmým hýbateľom verejnej politiky.

V debatách o budúcnosti eurozóny sa často spomína meno Alexandra Hamiltona, jedného z amerických “otcov zakladateľov”. Ako prvý americký minister financií sa Hamilton rozhodol, že americká federálna vláda by sa mala zaručiť za splatenie dlhov amerických štátov po americkej vojne za nezávislosť. Ak by Európa mala štátnika Hamiltonovho kalibru, tak by sa rovnako aj európsky kontinent dôveryhodne zaručil za dlhy Grécka a Portugalska. Bývalý šéf FED-u Paul Volcker v januári napríklad poznamenal, že „Európa sa nachádza vo svojom hamiltonovskom momente, ale, žiaľ, nemá nijakého Alexandra Hamiltona na obzore.“

Jedným z prekvapivých rysov novej vlády Smeru je zachovanie relatívne vysokého stupňa ekonomickej gramotnosti na ministerstve financií. Prítomnosť Martina Filka a Antona Marcinčina v tesnej blízkosti ministra, ale aj to, že vláda zdôrazňuje význam stabilizácie verejných financií, naznačuje, že Slovensku nehrozí argentínsky či grécky scénar.

...alebo ako môžu protrhoví ekonómovia zachrániť eurozónu.

Slovensko je v roku 2012 určite lepším miestom pre život než pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Napriek tomu je znepokojujúce, že v krajine existuje etnická skupina, ktorá sa na ekonomickom raste a užívaní si jeho plodov podieľala vo veľmi obmedzenej miere: Rómovia.

Cameronovo „nie“ dohode, ktorá vznikla na poslednom summite, bolo oprávnené, bez ohľadu na podráždenosť, ktorú vyvolalo medzi jeho európskymi kolegami. Predseda vlády Spojeného kráľovstva sa totiž ešte stále zodpovedá predovšetkým britským voličom, a nie Nicolasovi Sarkozymu či Angele Merkelovej. A to európskym politickým elitám nedochádza.