Tí, ktorí si na základe niekoľkých úspešných dlhopisových aukcií na začiatku tohto roku mysleli, že dlhová kríza v eurozóne sa vyriešila – aj vďaka dočasnému a trvalému eurovalu – sú na omyle. Úspech týchto aukcií bol do značnej miery výsledkom účasti Európskej centrálnej banky, ktorá však pre svoju angažovanosť čelí rastúcej kritike.

V politických debatách sa často predpokladá, že materiálna rovnosť je žiaduca. Zvyčajne bez hlbšieho zdôvodnenia. Materiálna rovnosť, špecificky rovnosť v nominálnych príjmoch, by však nemala byť samozrejmým hýbateľom verejnej politiky.

V debatách o budúcnosti eurozóny sa často spomína meno Alexandra Hamiltona, jedného z amerických “otcov zakladateľov”. Ako prvý americký minister financií sa Hamilton rozhodol, že americká federálna vláda by sa mala zaručiť za splatenie dlhov amerických štátov po americkej vojne za nezávislosť. Ak by Európa mala štátnika Hamiltonovho kalibru, tak by sa rovnako aj európsky kontinent dôveryhodne zaručil za dlhy Grécka a Portugalska. Bývalý šéf FED-u Paul Volcker v januári napríklad poznamenal, že „Európa sa nachádza vo svojom hamiltonovskom momente, ale, žiaľ, nemá nijakého Alexandra Hamiltona na obzore.“

Jedným z prekvapivých rysov novej vlády Smeru je zachovanie relatívne vysokého stupňa ekonomickej gramotnosti na ministerstve financií. Prítomnosť Martina Filka a Antona Marcinčina v tesnej blízkosti ministra, ale aj to, že vláda zdôrazňuje význam stabilizácie verejných financií, naznačuje, že Slovensku nehrozí argentínsky či grécky scénar.

...alebo ako môžu protrhoví ekonómovia zachrániť eurozónu.

Slovensko je v roku 2012 určite lepším miestom pre život než pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Napriek tomu je znepokojujúce, že v krajine existuje etnická skupina, ktorá sa na ekonomickom raste a užívaní si jeho plodov podieľala vo veľmi obmedzenej miere: Rómovia.

Cameronovo „nie“ dohode, ktorá vznikla na poslednom summite, bolo oprávnené, bez ohľadu na podráždenosť, ktorú vyvolalo medzi jeho európskymi kolegami. Predseda vlády Spojeného kráľovstva sa totiž ešte stále zodpovedá predovšetkým britským voličom, a nie Nicolasovi Sarkozymu či Angele Merkelovej. A to európskym politickým elitám nedochádza.

„Ja som optimista,“ spieva v známej piesni František Krištof Veselý a dodáva, že sa „tomu dobre vodí, kto sa nenarodí.“ V dnešnej situácii, poznačenej dlhovou krízou, ako aj dlhodobou stagnáciou západných ekonomík, nie je ľahké  vyhnúť sa takémuto chmúrnemu záveru.

Nedávne vymenovanie Maria Montiho za talianskeho premiéra poskytlo trochu nádeje pozorovateľom krízy v eurozóne. Monti, ktorý študoval ekonómiu pod vedením držiteľa Nobelovej ceny Jamesa Tobina na Yale, je rektorom Bocconiho univerzity v Miláne, a má akademický i politický kredit.