Keby sa to tak nebilo s povestným americkým optimizmom, dalo by sa povedať, že Spojené štáty oblieha „blbá nálada“. Krajina neobmedzených možností, za akú ju označuje otrepané klišé, nevie, akou cestou sa má uberať.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

V roku 2011 sa uskutočnili slávnostné premiéry troch veľkých filmov (napísal by som najradšej veľkofilmov, ale nebolo by to celkom korektné). Zhodou okolností všetky tri rozprávajú o Konci.

Už päť rokov dochádza prestížny švédsky gitarista Ulf Wakenius na Slovensko a s naším AMC Triom hráva ich vlastný repertoár. Prečo? Pesničky prešovských džezmenov sa gitarovému vikingovi s lyrickým cítením nesmierne páčia...

Krátko po tom, čo traja ľudia oznámili, že budú kandidovať vo voľbách, som dostal otázku, či sa Martin Mojžiš nezbláznil. Odpovedám verejne: Nie, Martin koná rozumne a navyše pokorne.

Hovorí, že jedno jeho oko filmuje, druhé fotografuje. Fotograf a kameraman Martin Kollár je najvýraznejšou osobnosťou svojej generácie, desať rokov je členom prestížnej agentúry Agence VU. Neobyčajným spôosbom fotografuje tie najobyčajnejšie veci.

V detstve nás balamutili rozprávkami o tom, ako psík žije s mačičkou v pevnom zväzku a že krtko žuje žuvačku a kamaráti sa s myškou. V dospelosti neraz sami ochotne uveríme mýtom. Napríklad tomu, že aj slony z času na čas potrebujú riadnu dávku alkoholu.

Najhorší zažitok týchto volieb mám za sebou, a žiadny opačný už neočakávam. A predsa idem voliť, pričom si vyberiem stranu, s ktorou nemám až tak veľa spoločného. Čo ma k tomu vedie?

Mnohí ho majú za šaša, ktorý sa rozbitím vlastnej kandidátky pripravil o vstup do parlamentu. Lenže Igor Matovič nie je pobláznený šašo. Je to skôr dobrodruh, ktorý sa chce stať nekorunovaným kráľom antigorilieho ľudu. A nie je vylúčené, že sa mu to sčasti podarí.