Každý Čech má svoju obľúbenú formanovskú scénu. Pre mňa sú to všetky chvíle, keď v Amadeovi (1984) vzniká Mozartova hudba priamo pred očami konkurenta, ktorého závisť na chvíľu ustúpi úžasu pred krásou.

Starý lev, vyštvaný mladšími levmi z pozície neohroziteľného vládcu, zarastený a spustnutý blúdi peklom vlastnej nehostinnej púšte. To je najsilnejší dojem z Ficovho posledného domáceho videa. 

Jeho pesničky Hej, pán doktor! a Šťastie sa vyrovnajú tomu najlepšiemu, čo v 60. rokoch vzniklo, ale jeho sľubnú kariéru zastavila normalizácia. Vydanie vinylu s nahrávkami skupiny For Meditation je splatením dlhu Jožovi Barinovi.

KNIHA Anna Höglundová: O tomto sa človek rozpráva len s králikmi ● DIVADLO Gerhard Hauptmann: Pred západom slnka ● VÝSTAVA Bez názvu | kurátor Miroslav Marcelli

V rozhovore pre Národnú obrodu z roku 1992 Rudolf Sloboda poznamenal: „Kladný hrdina by sa nemal nikdy báť. Nemal by sa nikdy cítiť ako poddaný. Mal by skúšať, ako sa dá žiť aj s nepriateľmi a neprajníkmi. Najzápornejší hrdina je ten, ktorý má strach.“

Ako Robert o dôveru prišiel ● Na ministerstve obrany nevedia merať ● Z Kaliňáka Mikuláš

Beží ku mne náš syn, ten biologický, jeho nepochopiteľne medené vlasy v slnku žiaria naoranžovo, celý je spotený, akýsi dospelejší, hranatý, len tak v tričku, zrazu je jar a on je vyrastený, nový.

Petra Fornayová je režisérka, choreografka, interpretka, riaditeľka Nu Dance Festu, organizátorka autorských produkcií, učiteľka i publicistka, necíti však žiadnu rozpoltenosť, pretože menovateľom všetkého je jediné – pohybové divadlo a súčasný tanec.

S humorom sa dá zniesť aj neznesiteľné. Svoje o tom vie aj Sou Abadi, iránska režisérka, ktorá sa v pätnástich rokoch ocitla sama v cudzej krajine. Jej prvý hraný film, komédia Niekto to rád zahalené, sa cez smiech snaží vyrovnať s radikalizáciou mladých.

V ostatných európskych krajinách sa darí vďaka medicínskemu pokroku a včasnej prevencii znižovať úmrtnosť na rakovinu. U nás však trend vôbec nie je až taký optimistický.