Komentátor občas musí na seba zobrať riziko prognostického omylu s tým, že neskôr ho čitatelia vysmejú. Ale tentoraz si prognóza ani nežiada pochabú odvahu. Všetko smeruje totiž naozaj k tomu, že úradujúci premiér dostane v druhom kole prezidentských volieb výprask.

Záverečné diskusie prezidentských kandidátov pred prvým kolom volieb nepriniesli nič nové a zostali premárnenou šancou.

Tentoraz sa v seriáli o najväčších korupčných kauzách uplynulého obdobia budeme venovať vojenskému spravodajstvu v dvoch vládach Roberta Fica.

A prečo by mal byť, milá Evka? Preto, že prežil ťažké chvíle? Preto, že mu namiesto srdca vháňala do žíl krv mechanická pumpa?

Premiér má za sebou vážnu operáciu a treba mu zaželať, aby sa uzdravil. No z nemocnice vyjde zrejme iný Robert Fico.

Z kuloárov Smeru presiakli dve zdanlivo nevinné informácie, ktoré však určite stoja za pozornosť. Jedna sa týka predvolebných prieskumov, druhá povolebných rokovaní.

Pri čítaní Programového vyhlásenia vlády udrú do oka ako ciele aj body, ktoré podľa minulých vlád mali byť dávno realitou.

V roku 2012 zakopol Radoslav Procházka o spoločenský sentiment, ktorý neskôr úspešne osedlal Marian Kotleba. Prečo toho nebol schopný predseda Siete?

Na úvod chcem zdôrazniť jednu vec. Prajem Robertovi Ficovi uzdravenie a dlhý život. Naozaj. A teraz k veci.

Prvých sto dní od menovania novej vlády nebývajú novinári príliš kritickí. Akú zdržanlivosť si však zaslúži člen staronovej vlády, ktorý je na ministerstve už dvadsaťpäť rokov?