Streľba na predsedu vlády otriasla Slovenskom a ešte viac ho rozdelila. Bol to útok zmäteného človeka, a teda poľutovaniahodná daň za našu spoločnú slobodu, alebo išlo o útok na základy demokracie? Podľa čoho sa to spozná?

Vykoľajený jedinec zaútočil na Roberta Fica a postrelil ho. To sa nemalo stať. To, čo nasledovalo po atentáte, je však rovnako nemysliteľné: Obviňovanie opozície, zvaľovanie viny na kritikov a zrejme aj útok na podstatu demokracie.

V živote krajiny sa občas stane prelomová vec. Teraz čítame a počúvame, že sa chystá správa tajnej služby o tom, ako to bolo s atentátom na premiéra. Obklopujú ju protichodné tvrdenia aj šikana zo strany štátu. Čo to o nás vypovedá? Hovorí policajný exprezident Štefan Hamran.

K premiérovi Ficovi a súčasnej koalícii.

Ministerstvo financií aj koaliční poslanci už avizovali viacero zmien oproti pôvodnému vládnemu návrhu, celková suma 2,7 miliardy eur by sa však meniť nemala.

Ohradila sa voči výrokom, ktorými ju Huliak spájal s úmrtím Lučanského, a zodpovednosť by mal vyvodiť aj za výroky voči poslankyni Lucii Plavákovej.

Informácia o možnom zastavení eurofondov v reakcii na niektoré časti novely Trestného zákona, zrušenie špeciálnej prokuratúry a ďalšie kroky súčasnej vlády je natoľko vážna, že sme sa s otázkami obrátili priamo na vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimíra Šuchu.

Bojíme sa straty eurofondov? A čo náš právny štát a sloboda? Pri vstupe do EÚ sme sa zaviazali dodržiavať isté pravidlá. Ak ich hodíme cez palubu, môžeme naozaj prísť aj o tie peniaze. A to už je dôvod na obavy umocnený na druhú.

Čo najviac charakterizuje dnešné Slovensko? Je to návrat uneseného štátu, absencia životne potrebných reforiem alebo neúnosné zhrubnutie verejného priestoru? To všetko platí, ale Slovensku aktuálne dominuje lož.

Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?