Podľa Macrona treba dosiahnuť okamžité prímerie a oslobodenie všetkých rukojemníkov a zaistiť rozsiahlu humanitárnu pomoc pre obyvateľov Pásma Gazy.

Zároveň sa diskutuje aj o plánoch na prípravu nasadenia tzv. zaisťovacích síl, ktoré by po ukončení bojov na Ukrajine zaisťovali bezpečnosť.

Rezolúcia bola prijatá 142 hlasmi za, desiatimi proti – medzi nimi aj Maďarsko, Izrael a jeho spojenec USA – a 12 krajín sa zdržalo hlasovania vrátane Českej republiky.

Postojom Berlína je, že uznanie palestínskeho štátu by malo patriť k posledným krokom v procese tzv. dvojštátového riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, pripomenula DPA.

„Bezpečnosť Izraela je pre nemeckú vládu prvoradá,“ vyhlásil hovorca vlády Stefan Kornelius.

Palestínsky štát uznáva takmer 150 krajín sveta, čo sú viac ako dve tretiny členov OSN. Má tiež status pozorovateľa v OSN, no nie je plným členom a Bezpečnostná rada OSN jeho prijatie neodhlasovala.

Cieľom týchto krokov nie je trestať izraelský ľud, ale dosiahnuť, aby jeho vláda rešpektovala medzinárodné a humanitárne právo a aby sa podnikli kroky na zmenu situácie v palestínskej enkláve.

Jednou z preferovaných hypotéz vyšetrovateľov je spojitosť krádeže s organizovaným zločinom.

Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett na sieti X uviedol, že Macronov krok je znakom „morálneho kolapsu“ a bude „vhodený do koša dejín“.

Na svojej sociálnej sieti Truth Social tiež uviedol, že je na Zelenskom, aby ukončil vojnu.