V roku 1989 padla desivá utópia komunizmu, a západný svet postupne opúšťal aj socializmus. Štát bol nahrádzaný trhom, presadila sa privatizácia, regulácie ustupovali slobodnejším riešeniam, vznikol washingtonský konsenzus. A dnes?

Dva protichodné zákony ležali v českej snemovni po celé volebné obdobie: manželstvo pre homosexuálov aj ústavné zakotvenie rodiny ako zväzku muža a ženy. Zo šuplíkov ich vytiahli teraz. Päť mesiacov pred voľbami.

V týchto dňoch sme svedkami bolesti a strát, no aj sily a bojovnosti o slobodu Ukrajiny na jednej strane a postupného úpadku Ruska na viacerých úrovniach na druhej strane. Aby sme aspoň sčasti pochopili, prečo tieto dve susedné krajiny vedú vojnu a to, ktorá z nich je agresor, musíme najprv pochopiť súvislosti a vedieť o udalostiach, ktoré sa stali ešte pred ňou.

Rusko v posledných týždňoch presúva vojakov aj techniku na hranice s Ukrajinou a stále neodvolalo svoje vyhrážky, že podnikne priamy útok, ak USA a NATO nesplnia jeho požiadavky.

Dobrý deň, uprostred vášnivej diskusie o postoji Slovenska k ruským vojskám na hraniciach s Ukrajinou a teda o našom mieste v slobodnom svete trochu zaniká fakt, že tu významne klesol počet veriacich a narástol počet ľudí bez vyznania. Niekto sa zo toho teší, iní smútia – obe skupiny bez rozumného dôvodu. V novom .týždni sme preto pripravili veľkú tému o tom, čo vlastne na Slovensku znamená veriť či neveriť. Okrem toho v ňom nájdete silný text Francisa Fukuyamu, a tiež viac strán o novej knihe autora Marťana Andyho Weira.

Po páde komunizmu sa uvažovalo, či nastal koniec dejín. Dnes, po 32 rokoch, už vieme, že nenastal. Niečo sa však deje – a môže to byť začiatok ešte hlbšej zmeny, než bol epochálny pád komunizmu.

Ako aktuálnu súčasnosť sme zvyknutí chápať čas po roku 1989. Ale ak chceme uvažovať o súčasnom celosvetovom prechode, musíme tento čas rozšíriť.

Dobrý deň, koncoročné dvojčíslo .týždňa je vždy špeciálne. Tento rok sme pre Vás pripravili dva veľké rozhovory. S Tomášom Halíkom o inom Bohu, o konci veľkej éry kresťanstva a o nádeji všetkých ľudí. A s Francisom Fukuyamom o jeho omyle s koncom dejín a o svete, aký prichádza. Vyhlasujeme tiež osobnosti a antiosobnosti 2021, zverejňujeme anketu o knihe roka a dva texty Štefana Hríba a Martina Mojžiša o tom, prečo si vážia neveriach aj veriacich. Želáme Vám dobré čítanie.

Francis Fukuyama je autorom slávnej knihy o konci dejín, ktorý napokon nenastal. Profesor zo Stanfordu dnes zdôrazňuje, že hovoriť o víťazstve demokracie nemožno, ak ľudia o demokraciu nebojujú a zabúdajú, v čom sú hrozby diktatúr. Pred sviatkami láskavo poskytol .týždňu exkluzívny rozhovor.

Proč dopadly volby tak, jak dopadly, a vyvezly k moci ty, kdo sází na negaci a frustraci? Už padlo hodně různých vysvětlení. Stále ostřeji z nich vystupuje, že tím hlavním motivem je stoupající nedůvěra ve společnosti.