Pokus o zmenu ústavy je zo strany predsedu vlády snahou o rozbíjanie opozície a tiež o percentá medzi veriacimi pre cynikov Smeru. Takéto účelové narábanie so základným zákonom štátu je hanebné. Ale opozícia môže rozbíjanie odmietnuť.

Premiér podľa poslanca parlamentu Rastislava Krátkeho zneužil Slovenskú informačnú službu na to, aby znemožnil verejnosti poznať dôvody na odvolávanie vlády.

Počuť to stále častejšie – ak spadneme do ruskej sféry vplyvu, odchádzam zo Slovenska. Je to akási červená čiara, za ktorou už akoby nemalo zmysel vzdorovať. Je to naozaj tak? Je čas pomaly sa baliť?

Začala sa ďalšia parlamentná schôdza a obávam sa, že zase veľa dobrého neprinesie. Jedna z navrhovaných zmien sa mi však zdá obzvlášť škodlivá – zmena ústavy.

Dobrý deň, svet je viditeľne rozhádaný, panujú obavy a zlosť. V tejto situácii je zvolenie nového pápeža dobrou správou – chce pokračovať vo Františkovej láskavosti a spájať komunity rozdelené nenávisťou. Toto je obálková téma nového .týždňa, vrátane veľkého rozhovoru s Františkom Mikloškom a exkluzívneho pohľadu z Ameriky. Venujeme sa aj dôsledkom moskovskej cesty predsedu vlády a odchodu Jiřího Bartošku. Želám Vám dobré čítanie.

Radšej nech je to strašné s Matovičom, ako katastrofa s Ficom, dal sa počuť Milan Kňažko. Nejde však o Kňažka, ale o Matoviča. A o dve otázky – či možno s Matovičom vládnuť a či možno vládnuť bez Matoviča a bez vlády s Hlasom, ktorou hrozí Matovič. Myslím si, že sa dá vládnuť normálne, bez Matoviča, ale nedá vládnuť strašne s Matovičom.

Pápež František odišiel z tohto sveta, v ktorom vidíme Boha ako matný obraz v zrkadle, tam, kde „uvidíme tvárou v tvár“. Hovoríme o tom, čo zanecháva pre Cirkev a tento rozorvaný svet. Aj o perspektívach nás všetkých.

Po koaličnej kríze si v koalícii nanovo rozdali ministerstvá a zdá sa, že minimálne niekoľko mesiacov bude táto vláda ešte fungovať. Dostáva tým opozícia príležitosť? A aké povinnosti jej z toho vyplývajú? Pod lampou sú František Mikloško a Peter Zajac.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Nesloboda nie je naveky, práve naopak, nesloboda je vnútorne nestabilný systém. Aby však padol, obhajcovia slobody musia rešpektovať realitu a nájsť odvahu k autentickosti. Dokážu to?