V septembri 1989, pred tridsiatimi piatimi rokmi, publikoval Ľubomír Lipták v Slovenských pohľadoch polemický článok o prednáške Ladislava Kováča o Ľudovítovi Štúrovi z roku 1986. Tá vtedy vzbudila veľkú pozornosť svojou polemickou odvahou.

Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pohybujúci sa suverénne v oblasti súčasnej európskej a svetovej kultúrnej antropológie.

Veľké jarné heslo – spájanie – vyústilo do opaku, ktorý ohrozuje výsledok volieb a budúcnosť tejto krajiny. A neschopnosť spolupráce je prítomná v množstve sektorov tejto spoločnosti. Peter Zajac o historických koreňoch tejto neschopnosti a budúcich nádejach.

Gejza Szalay vytvoril v roku 1950 obrazový portrét Ľudovít Štúr reční na Uhorskom sneme. Obraz nebol významný výtvarne, ale ikonograficky, nie menom autora, ale rečníka.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?

Zaznievajú diskusie, kam Slovensko patrí. Časť ľudí hovorí, že Slovensko patrí jednoznačne na Západ, iná časť poškuľuje po možnosti, že by sme mohli byť mostom medzi Západom a Východom, a tretia časť hovorí, že by to najlepšie išlo s Moskvou. Čo tým ľudia myslia? A kam teda naozaj patríme? Peter Zajac a František Mikloško.

Je to pravda a v našom verejnom priestore to treba stále pripomínať a zdôrazňovať. Slovensko by neexistovalo nebyť tzv. prvej Československej republiky, ktorá trvala od októbra roku 1918 do podpísania Mníchovskej dohody 30. septembra v roku 1938.