Teória prepadnutého hlasu hovorí toto: politické strany, ktorých preferencie sa pohybujú nebezpečne blízko päťpercentnej hranice, sa voliť nemajú, pretože hrozí, že sa do parlamentu nedostanú a hlasy ich voličov prepadnú.

„Kto stojí na chodníku, nebuduje republiku. Kto nejde s nami, ide proti nám“. Heslá z čias triedneho boja a boja proti imperializmu, kachličkovania kúpeľní a výletov vyvolených na Maltu, hradených zo štipendia.

Dlho som nebol v

Arméni zhruba pred pätnástimi rokmi vyhrali nad Turkami. Prvý raz po ôsmich rokoch. Udržali nielen arménsku enklávu Náhorný Karabach, ale obsadili veľké územia v okolí, odhadom asi štvrtinu Azerbajdžanu.

Tými sú podľa Moskvy najmä cvičenia s Američanmi a podpora Ukrajiny.

Stalo sa tak deň po tom, čo úrady oznámili odsun vyše stotisíc arménov.

Ten donedávna viedol arménsku vládu v horskej exkláve.

Pri všetkej úcte k výsledkom a výkonom Viktorie Plzeň. Ale „plzenská kopaná“ sa dlho nedala porovnať s bratislavským futbalom. Prišlo to pred pár rokmi a nejako sa im to s kopaním na západe Čiech darí stále viac ako v tej slovenskej belasej ikone na Tehelnom poli. Nehovoriac o tom, že v českej Viktorii Plzeň hráva v zostave pomaly viac Slovákov ako v Slovane Bratislava.

Za starého režimu kolovali vtipy o Rádiu Jerevan, ktoré vedelo odpovedať na každú otázku. Tie otázky aj tie odpovede spravidla roztomilým spôsobom nakopávali systém reálneho socializmu a jeho ideologické fikcie. Až jedného dňa prišla smutná správa, po ktorej už nič nebolo ako predtým.

Na hraniciach s Gruzínskom stoja masy mladých Rusov, hovorí sa o humanitárnej katastrofe. Tak prrr. Humanitárna katastrofa je tam, kde ju rozsievajú ruské vojská. A volať legitímne utečencami Rusov, ktorí chvatne odstraňujú z áut znak Z, aby ich pustili cez hranice a ešte sa na sociálnych sieťach vyhrážajú Gruzínsku denacifikáciou, tak to je ozaj vtip. Veľmi čierny.