V sobotu si podaktorí pripomenuli Svetový syntetizátorový deň pri príležitosti narodenín amerického konštruktéra Roberta Mooga (1934 – 2005). Moog vymyslel revolučné nástroje a de facto umožnil to, čo vynález PC v počítačovom svete.

V novom seriáli sa budem venovať významným dystopickým románom. Prečo dystopickým, keď náš svet už k dystopii smeruje? Možno preto, že klin sa klinom vybíja. Romány tohto typu každopádne patria vo všeobecnosti medzi najsilnejšie v rámci sci-fi (alebo aj fantastiky bez tej vedeckej).

Aj keď boli antické olympijské ideály založené na čestnosti, fyzickej dokonalosti, súťaživosti a duchovnej harmónii a počas nich sa zastavovali vojny, ani ony sa politike nevyhli. Boli symbolom prestíže mesta a jeho vládcov, mestské štáty (polis) ich využívali na demonštráciu svojej sily a kultúrnej nadradenosti.

Na Devíne papaláši oslávili príchod imigrantov, ktorí prišli, aby zlikvidovali tradičnú slovanskú pohanskú kultúru. Ako poznamenala stránka Prečo ľuďom hrabe, nie je lepšia ukážka Ficovej vlády ako tieto oslavy: Bola to drahá zábava pre straníkov, na ktorú ich voliči pozerali cez plot.

Tento rok má Magdalena Dobromila Rettigová (1785 – 1845) hneď dve okrúhle výročia, narodenia aj úmrtia. Ak túto milú paniu nepoznáte, je to autorka jednej z najvydávanejších kníh vydaných v češtine: Domácí kuchařka (1826) vyšla v desiatkach vydaní a dá sa kúpiť doteraz.

Sú umelci skvelí, sú umelci veľmi talentovaní a potom sú takí, ktorí už prídu na koniec možností, ktoré kultúrne prostredie v danom čase ponúka. Ak chcú niečo nové (a to umelci zvyčajne chcú), neostáva im nič iné, len prekročiť „horizont udalostí“, alebo to môžeme nazvať vstupom do ďalšieho rozmeru. Že to je definícia génia? Určite.

Keby náš drahý kolega Juraj Kušnierik ešte žil, určite by som ho na tento rozhovor privolal. Bol to totiž on, kto svojho času vyhlásil, že Bene, vlastným menom Marián Benkovič, je rapujúci básnik. Toho básnika Bene ako skúsený čitateľ slušne a s pokorou odmietol, ale nehovorte mu to, ja si to myslím tiež. Bene je raper, ale štýl „všetky ruky hore“ sa k nemu ani nepriblížil. Pri jeho tvorbe by som použil parafrázu „všetky hlavy naštartovať“ a „všetky emócie zbystriť“. No a kto je vlastne Bene? Človek, ktorý rozpráva príbehy.

Martin Knut je výtvarník, ktorý patril medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie, ale veľmi skoro ho zvábila reklama. Je jedným z tých, ktorí tu vytvárali kreatívny biznis. Po dvadsiatich rokoch sa rozhodol, že maľovanie bude opäť jeho priorita a bude sa venovať len umeniu, poradenstvu a Lige za duševné zdravie, ktorej je predsedom.

Samozrejme, takto by som to nezovšeobecnil, pretože zaručene existujú super chlapi aj bez noža vo vrecku, ale ak si niekto zvykol nosiť vo vrecku alebo v taške nožík, určite neoľutoval, pretože tento nástroj pomáha pri každodenných situáciách veľmi výdatne. Mať nôž poruke a pomôcť bleskurýchle pri nejakom probléme namiesto zúfalého hrabania sa v batohu má svoje výhody.

Keď hrali v roku 2022 na Pohode, bol to pre mňa jeden z vrcholov festivalu. Dve dvadsaťročné dievčatá – speváčka, basgitaristka/gitaristka plus bubeník to rozpálili tak, že zrazu vyfučali všetky vekové, vkusové a neviem aké rozdiely. Koncentrovaná radosť a profesionalita. A ešte na tom pódiu aj fantasticky vyzerali. Ony sa preň priam narodili. Oveľa neskôr som sa dozvedel, že to bolo ich prvé riadne vystúpenie.