Objavom tohoročných olympijských hier je nepochybne 51-ročný turecký strelec Yusuf Dikeç. Jeho podobizeň sa v rôznych mémoch dostala aj k cieľovej skupine, ktorá nevie, že existuje disciplína streľba zo vzduchovej pištole na 10 metrov, dokonca aj k takmer úplným športovým ignorantom.

Myslel som si, že moje kávové a čajové návyky nemôže nič zásadné zmeniť, pretože som k nim roky dospieval: Káva espresso bez mlieka a cukru, niekedy pre zmenu mocca express (koťogo), čaje tak ako sa patrí, kanvička, misky. Veď mám aj certifikát z čajovej školy a niečo odpité.

Horský ultramaratón je pre nás, normálnych smrteľníkov, vec, ktorá sa nedá celkom pochopiť. Predstavte si, že bežíte viac ako sto kilometrov v horskom teréne s prevýšením nie stovák, ale tisícov metrov. Hoci aj 24 hodín a viac v kuse. Nie je to však šialenstvo, ale normálny šport, aj keď, povedzme, trochu náročnejší. Robí sa na celom svete a zásluhou niekoľkých nadšencov aj na Slovensku.

„Duní Dunaj a luna za lunou sa valí,“ básnil Samo Chalupka a aj keď je človek oboznámený s tým, že luna v tomto prípade znamená vlna, niekedy som rozmýšľal, akú rieku to myslel, alebo aký osvietenecký drink si to Samo dal, lebo Dunaj spravidla neduní a vlny tiež nebývajú nejaké typu cunami. Ale dnes to bolo presne tak.

Roger Waters mal narodeniny a mne sa Facebook zmenil na Watersbook. Ten starý muž so zlým pohľadom ma zaplavil zo všetkých strán a nebolo pred ním úniku. Akoby toto bolo to najdôležitejšie čo sa stalo vo svete za posledné mesiace: Že Waters sa dožil 81 rokov. Môžem si za to sám a je to dosť hrozivý príbeh. A nie kvôli jednému pomýlenému hudobníkovi.

Asi neexistuje slovenskejšie meno ako Mária Slováková. A pritom jeho nositeľka je žena, pre ktorú je domovom celý svet. Mária je človek, pre ktorého akoby nebolo problémom nič. Keď však spoznáte príbeh tejto výtvarníčky a poetky, nájdete v ňom poučenie, že šťastie žičí pripraveným, aj keď sa človek nenarodil práve pod šťastnou hviezdou.

Je to 55 rokov, čo na zelenú lúku pri neznámom mestečku Bethel 65 km od New Yorku prišlo pol milióna ľudí, aby oslávili „tri dni mieru a hudby“. Woodstock bola úplne šialená akcia štyroch poloamatérov, ktorá mohla stroskotať v podstate kedykoľvek, ale osud to tak chcel, že to nakoniec dopadlo dobre. Nielen dobre. Woodstock sa stal ikonou, symbolom doby.

Nedávno som si pripojil na internet cez mobilné dáta (iPhone) macbook, ktorý som niekoľko týždňov nepoužíval a skoro som odpadol. Kým som napísal krátky článok – za asi trištvrte hodinu – mi to vycuclo 3 giga dát. Najskôr si povieme ako riešiť tento problém a v druhej polovici článku vám dám tipy, ako nastaviť aj samotný iPhone, aby bol menej hladný.

Tento týždeň bolo na sociálnych sieťach viac mačiek ako bežne. Vo štvrtok bol totiž medzinárodný deň mačiek, tak sa každý pochválil tou svojou/svojim. Mačkári milujú mačky láskou bez akýchkoľvek podmienok. Ako uvidíme neskôr, inak sa ani nedá. Psiari niekedy hovoria, že mačky sú falošné, sebastredné, egoistické tvory, k svojmu pánovi necítia nič ako lásku, spolužitie s človekom je čistá vypočítavosť a robia si čo chcú.

Pred dvadsiatimi rokmi vydal Carl Honoré knihu Chvála pomalosti, ktorá vyvracia zmysluplnosť kultu rýchlosti a stala sa svetovým bestsellerom. Medzitým sa udialo všeličo, vznikli sociálne médiá, prišiel covid, ale autor tvrdí, že to nič zásadné v rámci tejto témy nezmenilo a pre nedávne slovenské vydanie vo vydavateľstve Premedia napísal len nový predhovor. Stretol som sa s ním v rámci jeho slovenského promo turné.